„Keby som Ti podal krehké, práve narodené dievčatko, viem, že by si ho chránila svojím životom. Tvoje ruky by boli silné, nohy plné istoty a oči by boli veľmi pozorné. Moja drahá, dávaj pozor, ja som do Teba vložil niečo rovnako vzácne a krehké. Je to Tvoje srdce,... Tvoj život samotný! Váž si ho. Chráň ho. Dávaj naň pozor z celej sily, lebo tento svet a jeho potešenia sú ako únoscovia, ktorých nič nezastaví pred tým, aby mi ukradli Tvoje srdce a zničili ho. Moja vzácna, ja chcem pre Teba to najlepšie! Ak aj niekedy cítiš, že hriešne rozkoše tohto sveta nevyzerajú škodlivo, predsa Ťa oddeľujú odo mňa. Tak ako novorodenec bez láskavej starostlivosti je bezbranný. Ty budeš tiež trpieť, ak mi zoberú Tvoje srdce. Preto Ťa žiadam, aby si strážila svoje srdce a privinula sa ku mne, Zdroju svojho života.
S láskou Tvoj Kráľ a Tvoj Darca Života"
" Vstal z postele, na ktorej celé noci bdel, a pred očami ešte stále videl mučivé výjavy. Nevie nájsť žiaden spoľhlivý spôsob, ako sa zbaviť pocitu, že svet nie je tým, čím sa zdá byť. Znovu a znovu si kládol otázku, ako tomu, čo videl, môže zabrániť. Ako sa on - kvapka v tomto nesmiernom oceáne, môže pričiniť o tom, aby sa veci nediali tak, ako sa dejú. Keď si naplno uvedomil, že je iba kvapkou, pochopil aj to, že v nepoddajnom kameni hĺbi kvapka za kvapkou dieru v odysei času..."
