SÚDRUH LENIN, ODCHÁDZAJÚC OD NÁS, PRIKÁZAL NÁM, slabikuje v prvej lavici pokorný a tichý Vladko. Radšej sa nespytujeme, kto to bol Lenin.
Všetky mamy nám už stihli povedať, aby sme sa na nič nespytovali. Napokon tieto výstrahy ani neboli potrebné.
Neviem to vyjadriť, neviem povedať, odkiaľ sa to bralo, ale vo vzduchu bolo čosi také znepokojujúce, také napäté a ťaživé, že mesto, po ktorom sme sa kedysi preháňali divo a veselo, stalo sa zrazu zákerným a nebezpečným mínovým poľom.
Báli sme sa ešte aj hlbšie nadýchnuť, aby sme nezapríčinili výbuch.
„Zákon je oveľa revolučnejší ako mravy. Nerozlišuje medzi manželskými a nemanželskými matkami a deťmi.
Určuje, že pracujúcej tehotnej žene nemožno dať výpoveď; že dva mesiace pred a dva mesiace po pôrode má nárok na dovolenku; že za mesiac, na ktorý pripadá pôrod, dostane dvojitú mzdu; určuje alimenty, ktoré musí otec dieťaťa zaplatiť (ak nie je bez príjmu), prípadne, že sa na alimenty má zložiť niekoľko mužov, ak žena uvedie ako eventuálnych otcov niekoľkých mužov; povoľuje umelé prerušenie tehotenstva, prikazuje rozviazanie manželstva, aj keď si rozvod praje len jedna strana, takzvaný „konkubinát“ stavia na úroveň manželstva; na materiálnu podporu oprávňuje teoreticky aj muža, ak splní určité podmienky; neuznáva spoločné vlastníctvo manželov; podporuje mnohé domovy pre matky a deti, ochranné komisie, stanice sociálnej starostlivosti pre dojčatá.
Je to moderný humánny zákon, no v praxi môže spôsobiť mnohé ťažkosti či smiešne situácie. Súdy, ktoré boli prednedávnom preťažené procesmi týkajúcimi sa alimentov, sa nimi zapodievajú dodnes.
Tak ako v iných oblastiach, aj v oblasti manželského práva sa napokon bude musieť pristúpiť k niekoľkým základným reformám. Teória sa v súčasnosti prispôsobuje životu, ľudia sa adaptujú na zákony....“
„Jedno je isté, nech bol dôvod akýkoľvek, otec bol vždy prchký muž s výbušnou povahou. Keď pil, bol ešte agresívnejší, a keď som ho nahneval, hneď som dostal.
Mamu to hnevalo a v pamäti sa vynárajú chvíle, keď ma otec bil a mama ho spoza dverí úpenlivo prosila, aby už prestal. Otec si ma prehol cez koleno a vravieval „robím to preto, aby som ťa naučil, čo sa patrí, nech z teba vyrastie niekto, na koho budemem môcť byť s tvojou matkou hrdí...“
