V podstate som sa mala len prechádzať okolo ringu medzi jednotlivými kolami. Samozrejme, že v priliehavých a veľmi sporých šortkách a v skrátenom tope. Ale na druhej strane, veľa sme cestovali, bývali v kvalitných hoteloch a dokonca sme sa objavili i vo Wembley aréne. Ľudia boli milí a aspoň som si trocha prilepšila. Aby som si nejako vyplnila čas, rozhodla som sa ešte viac sprísniť svoj fitnes režim. Pod dohľadom profesionálneho trénera som sa dala na vzpieranie a boxovanie. S pribúdajúcou svalovou hmotou vzrastal aj môj pocit osobného bezpečia. Nikdy som sama nevkročila do žiadnej tmavej uličky a taxíky bez licencie pre mňa jednoducho neexistovali, ale v Londýne opatrnosti nikdy nie je dosť. „Ak ma niekedy prepadnú, budem schopná sa ubrániť,“ prihovárala som sa boxerskému vrecu a aby bolo jasné, že nehovorím len tak do vetra, svoje slová som hneď aj potvrdila tvrdými údermi. Úprimne som tomu verila.

"Celá zmeravená , s pohľadom na cudzinca v zrkadle, skúmala som každučký kúsok tej znetvorenej tváre. Nie..zašepkala som s hruďou plnou vzlykov. Ale sĺz nikde, moje spustošené oči nedokázali ani len plakať."