"Viem, že je trápne - ba dokonca hrubé - porovnávať náš rozchod so smrťou Miinej rodiny, ale nemôžem si pomôcť. Dohra mala na mňa v každom prípade rovnaký vplyv. Počas prvých týždňov som sa prebúdzal do neveriackej hmly. Nestalo sa to naozaj, čí áno? Doriti, stalo. Potom mi prišlo zle od žalúdka, akoby mi niekto vrazil päsťou do brucha. Trvalo niekoľko týždňov, kým mi to došlo. Na rozdiel od tej nehody - keď som musel stáť pri nej, pomáhať jej, byť tým človekom, o ktorého sa oprie - po jej odchode som zostal sám. Nemal som sa pre koho premáhať. A tak som sa na to vykašľal, a potom sa všetko skončilo."
"Ďakujem ti, moja, za to, že si mi povedala o starostiach priateľa, aj keď som mu nijako nemohla pomôcť. Ďakujem ti za označené články, o ktorých si myslíš, že by ma zaujímali. Ďakujem ti, že si mi zavolala, že sa začína dokumentárny film, ktorý som chcela pozerať. Ďakujem ti za narodeninové pohľadnice, ktoré prídu vždy načas. Ďakujem, že sa ma pýtaš na recepty. Ďakujem, že mi dávaš rady. Ďakujem, že ma púšťaš do svojho života."
"Dedko pozrel na mňa. "Vieš, čo je jedným z najväčších nepriateľov človeka?"
Vedel som, že človek má veľa nepriateľov, napríklad divé zvieratá, ale ktorý je ten najväčší? Pre istotu som pokrútil záporne hlavou.
"Jeho vlastná pýcha," odvetil na moje prekvapenie dedko. "Dávaj si pozor, aby pýcha nikdy nevošla do tvojho srdca. Lebo Boh sa pyšným protiví, ale pokorných korunuje milosťou. A potom... nezabudni, že tak, ako je to v živote semienka, aj v ľudskom živote má všetko svoj čas a svoje miesto." "
"Trápim sa, či som dobrá mama, ale učím sa dovoliť si nebyť dokonalá. Večer zaspávam pri čítaní rozprávky, ráno kričím, že prídeme neskoro do škôlky, zamykám sa v kúpeľni, aby som si mohla pokojne napustiť vaňu, na večeru natieram rožky maslom a niekedy máme na obed praženicu. Nechodíme na veľké ihriská plné vrieskajúcich detí a odmietam sa hrať s mečom na Spidermana. Ale zato si púšťame hudbu a ja i moji synovia tancujeme ako o život. Keď ten mladší večer už zaspí, máme so starším chvíľku pre seba. Preberáme dušu, lásku, čo ho trápi, aké má sny. Keď už zaspávame, zakaždým sa držíme za ruky a kým celkom nezaspí, zašepká: "Mám ťa rád, mami...". A ja zašepkám: "Prepáč, že som dnes kričala. Milujem ťa." "
