Gail McHugh: Stretnutie

"Koncom októbra v poslednom ročníku na vysokej škole dostala telefonát. Až do tej chvíle jej vlastný život pripadal celkom dobrý."

Susan Jane Gilman: Zmrzlinová kráľovná

"Kôň, ktorý ma podupal, za sebou ťahal vozík so zmrzlinou. A veru sa z toho vykľul podivuhodný rozmar osudu, čo poviete? Keby ma zmrzačil povedzme nejaký handrár alebo predavač uhlia, nikdy by sa zo mňa nestala Lillian Dunklová, akú dnes pozná svet. A rozhodne, moji milí, by som nebola legendou.

Erin McCahanová: Cudzie slovo láska

"Po prvé...“ Na dôraz zdvihnem ukazovák. „Ani jeden z jej frajerov nebol úplne okej. Po druhé...“ Opäť zdvihnem prst. „Chodí s ním štyri mesiace, a ešte ho k nám nepriviedla, takže pravdepodobne niečo skrýva. A po tretie, čo súvisí s dôvodom číslo jeden, Kate nezdedila ani štipku z úsudku, čo má Maggie,“ spomeniem našu najstaršiu sestru, „pokiaľ ide o balenie chalanov, ktorí sú pre ňu vhodní."

Deborah McKinlayová: Recept na šťastie

"Raz som čítal, že nezrelé ovocie je dobré len na to, čo vy Briti nazývate džem. Ja osobne džem nevarím, ale Váš list ma prinútil popremýšľať nad hodnotou úsilia, ktoré vkladáme do toho, čo robíme, preto to možno raz skúsim. S úctou Jackson Cooper "

Ján Navrátil: Námorník Kapko Dierka

Lode neodplávali z bohatej krajiny preto, lebo boli preťažené. Námorníci v zlatom opojení zabudli na čiaru ponoru. Loď nie je pevnina, má svoju mieru." "Tak je, Kapko Dierka," ozval sa rak pustovník v zlatej amfore. "Ale na tú mieru zabudli preto, lebo neskrotili ducha, čo im v bohatej krajine šepkal: - Ber, len ber, využi príležitosť! Nakladaj poklady, ešte, ešte, ešte stále nemáš dosť.... - Duch Atlantídy prebýva v každom človeku. Ďakujem za ulitu. Holahó!"

Kolektív autorov: Poletíme za dúhou 2

"Dakujeme....víte, pán doktor, Fero, teda jako mój brat sa nám vysmíval, že načo ideme do nemocnyce .... šak je to len malý škreček .... ale ja som mu povedal .... ty si sa Pánubohu fakt nepodaril, brat mój ..... život neny malý alebo velký .... život je len jeden ....."

Peter Glocko: Šťastenko a čierny pán

Keď ho ráno pošteklil prvý lúč slnka, prudko sa posadil a rozhliadal sa okolo seba. Mladého pútnika so sokolom nevidel, no stále sa mu v uchu ozýval šepot: "Keby ste na svitaní odvalili ten biely kameň pri potoku..." A tak ho odvalil - a našiel pod ním starý hlinený hrniec, plný zlatých dukátov. "Ďakujem ti, chlapče, nech si, kto si, pre mňa si Šťastenko. Pre mňa a pre moju rodinu ním aj naveky zostaneš!"

Jean de La Fontaine: Bájky

Ponaučenia: "Myslieť na budúcnosť sa vždy oplatí. Naopak, nevypláca sa žiadať o pomoc lakomca.¨ "Kto chce mať všetko, napokon nemáva nič.¨ "Prázdny sud najviac duní a hlupák najviac tára." "Vždy je lepšie poistiť sa viacerými spôsobmi." "Keď niečo nemožeme mať, často sa tvárime, že o to vobec nestojíme." "Vládcovi, ktorý zoslabol, sa mstí len zbabelec. Rany od tých, ktorými pohŕdame, bolia najviac." "Kto nepozná mieru a precení svoje sily, dopadne zle."

Teodor Križka: Kresbička drobná navždy visí v ráme

Sochár sa takto usmieva pesničkou vrytou do dreva a ten spev kováč do kovu vykuje ako podkovu. Podkovy iskria spod kopýt. Len kone môžu pochopiť ten vietor, ktorý na dlani kolísa čierne havrany.

Cynthia Patersonová: Príbehy z Líščieho lesa

Pod sochou baróna Lišiaka na námestí bola lavička. Max a Ivko si na ňu po neúspešnom hľadaní bezradne sadli. Nepreriekli ani slovka, keď zrazu socha prehovorila! „Je tu niekto?“ spýtala sa. Ivko a Max prestrašene nadskočili. „Je začarovaná!“ skríkol Max. „Nie, to nie,“ povedala socha. „To som predsa ja. Neviem sa odtiaľto dostať!“ „To je Jožkov hlas!“ zvolal Ivko a vydýchol si.

Dán Ghópál Mukerdží: Príbehy tigrieho mláďaťa

Bághní bojovala na život a na smrť. Vedela, že život jej synčeka závisí len od nej. Nebola taká mocná ako Bágh, ale bola oveľa obratnejšia a išlo jej o všetko. Cítila, že krváca z mnohých rán, ale Bágh bol už unavený. Pozbierala všetky sily a znovu zaútočila. Podarilo sa jej zahryznúť tigrovi do zátylku. Bágh zavyl od bolesti a usiloval sa čo najrýchlejšie vyslobodiť. Bál sa prehry, takže keď Bághní uvoľnila zovretie čeľustí, vytrhol sa a v okamihu bol preč.

Patricia Schröderová: Pelendrekové baby

Milý denníček, dnes sa stretávame po prvý raz tak naozajstne ako pelendrekový klub. Petra, Dotty, Lenka a ja. Som veľmi napätá, aké to bude, pretože Petra predtým Dotty neznášala. Potom sa v našej triede zjavila Lenka. Petre a mne sa zdala byť milá. Lenže ako na zlosť spriatelila sa akurát s Dotty, a preto sme s nimi spočiatku nechceli mať nič spoločné. Ale čuduj sa svete práve Lenka s Dotty obstáli v našom teste o prijatie do pelendrekového klubu. Odvtedy sme taká naozajstná družina.....