Danica Pauličková: Handrová bábika

A čo myslíte, kde bola? Len čo sa vyvliekla z motúza, vietor ju unášal, až pokým sa nezachytila o konáre najvyššieho stromu. A ten rástol práve v záhrade Dankiných rodičov. Anka teda ležala medzi konármi, rozhliadala sa okolo seba a pre husté lístie takmer nič nevidela. Začula dve sýkorky, ktoré mali hniezdo blízko nej.......

Keleová-Vasilková Táňa: Klamstvá

Zrazu ho zbadá. Prichádza po chodbe, v tvári je bledý... a zjavne nesvoj. A tiež hriešne pekný. Je v ňom čosi zvláštne... čo presvedčí okolie, že je seriózny, spoľahlivý a vnímavý. Čo aj presne o tom presvedčí aj súd? preblesne Viole hlavou a je jej ešte horšie ako pred chvíľou.

Martina Solčanská: Aprílové dievča

Otočil sa a odchádzal. Šípkovú Ruženku princ bozkom prebral z hlbokého spánku. Mňa, naopak, môj Princ tým bozkom uspal. Pozerala som za ním, kým sa mi nestratil z dohľadu. Výškový rekord v skoku od radosti by bol opäť prekonaný. A spevom by som tromfla aj Pavarottiho. A milujem Adreja Princa. A Andrej Princ ma práve pobozkal...

Keleová-Vasilková Táňa: Cukor a soľ

„Chcela som, aby ste si mysleli, že som vážne chorá. Videla som raz taký film, v ktorom sa rodičia dali dokopy, keď im ochorel syn a ...“ Dominike po lícach tečú slzy, v očiach má zúfalú prosbu....

Marta Fartelová: Priveľa šťastia

„Najprv som ti to nechcel povedať, ale trápi ma to a nevedel by som s tým žiť. Potrebujem proste uľaviť svojmu svedomiu,“ začal Jozef. „Čo si potajme previedol všetky firemné peniaze na Kajmanské ostrovy?“ pokúsil som sa o žart. „Nie, vyspal som sa s tvojou ženou,“ vyhŕkol Jozef. Pozrel som na neho, zdalo sa mi, že som zle počul. „Čo si?“

Disney: Divočina

„Vážne? Tak do toho! Zarev, synáčik!“ povedal Samson pyšne. Ryan zaprel laby do zeme, nadýchol sa a .... .... a zareval tak ľútostivo, že sa všetci návštevníci zoo obracali k výbehu pre levov. Vlastne to ani nebol rev, ale skôr zamňaukanie. Ľudia okolo sa rozosmiali a hlboko ponížený Ryan smutne sklonil hlavu. Samsom zúrivo zareval a ľudia stíchli. Aspoň na chvíľu. Vzápätí sa totiž nadšene roztlieskali.

Paula Danzigerová: Ambra Čierna 2.-Ide do štvrtej triedy

Usmejem sa pri myšlienke, že si človek Max ľahne a robí mŕtveho. Aj mama sa usmeje. „Vidíš, predstava, že sa s ním zoznámiš, nie je až taká hrozná. Práve si sa usmiala.“ „Spomenula som si na toho psa Maxa, ktorého mali susedia,“ odpoviem škodoradostne, „a ako mu prikazovali, aby si ľahol a robil mŕtveho.“

Hallie Marshall: Múdrosti zo Stoakrového lesa

Celú cestu cez les držal Krištofko Robin Pufa za labku. Ten zas držal balónik. Keď prišli k tomu správnemu stromu, Puf vraví: „A teraz ma pusti!“ Krištofko ho pustí a Puf sa začne vznášať nahor stále vyššie a vyššie. Tvári sa, že je mráčik, z ktorého zaprší.

Jozef Kočiš: Alžbeta Bátoriová - Pani z Čachtíc

A odrazu s ňou nastala známa zmena: chcela niečo povedať, ale iba zachrčala, oči jej zlovestne zasvietili a na bledých lícach sa jej objavili červené fľaky. Ruka sa jej triasla, keď vysypala pred staršie dievča celý obsah mešca. Tomuto lákadlu už staršia práčka neodolala. Prišla jej na pomoc i mladšia a spolu zbierali mince. Grófka pozerala na kočiša, ktorý hneď vedel, čo chce. Podal grófke dýku a tá ju vrazila do ohnutého chrbta staršieho dievčaťa. Práčka vykríkla od bolesti, vystrela sa a nahmatala drevený piest. Zahnala sa na grófku, ale Delbora bola strehu, chytila práčke ruku. Mladšia sa rýchlo zorientovala a s piestom pribehla staršej na pomoc. Mocne udrela Delboru, tá sa zatackala a dievča pustila.

Czeslav Janczarski: Leto Macka Uška

Keď sa Anička s Uškom vrátili domov, Macko hneď prosil o krajec chleba. Ej, ale mu chutil chlebík po prechádzke! Jedol s chuťou a takto rozmýšľal: ,Ako to je naozaj s tým chlebom? Jem ho deň čo deň, a neviem, či sa robí z múky, či zo zlatých zrniek, alebo zo zelenej trávy?' Uško si poškrabkal ovisnuté uško a hlboko sa zamyslel: ,Kto mi to len všetko vysvetlí?'

Jozef Kočiš: Alžbeta Báthoryová a jej obete

Druh sadizmu, ktorým možno označiť prípad Báthoryovej, patrí k tzv. impulzívnemu sadizmu. Impulzívni sadisti sa dopúšťajú na ženách ukrutností pod tlakom neodolateľného vnútorného impulzu. Ide o patologický inštinkt, ktorý je normálne cítiacemu človeku ťažko pochopiteľný. Prejavy hrôzy, úzkosti a bezmocnosti žien sú pre nich čímsi vzrušujúcim. Impulzívni sadisti bývajú pri svojom ukrutnom správaní akoby zbavení zmyslov, pričom ich počínanie sa končieva usmrtením, prípadne zohavením ich obetí. V takomto prípade sa hovorí o nekrosadizme.

Jaroslav Nešpor: Hrady - sprievodca po slovenských hradoch

Hrad Súľov Drak, žijúci v Šarkanej jaskyni, bol postrachom pre všetky panny v okolí. Statočný Sulo vyhľadal chýrneho čarodejníka, ten obludu zazubadlil a v kraji nastal pokoj. Vďační ľudia si záchrancu vyvolili za knieža, vystavali mu hrad, ktorý spolu s vrchmi od tých čias nosí jeho meno.