"Som presvedčený, že ak by sa boli na manželstvo dôkladnejšie pripravili, mnohým problémom sa mohli vyhnúť. Túto knižku som napísal preto, aby ste sa mohli poučiť z ich chýb. Učenie sa z chýb iných je totiž oveľa menej bolestivé, než učenie sa na vlastných chybách. Chcel by som, aby ste si vybudovali obojstranne uspokojujúci manželský vzťah, po ktorom túžite - vzťah, ktorý bude plný lásky a vzájomnej opory. S absolútnou istotou vám však môžem povedať, že podobný vzťah nevznikne sám od seba iba preto, že sa zoberiete. Ak vám na ňom záleží, potrebujete si osvojiť osvedčené kroky, ktoré vám ho pomôžu rozvíjať a musíte byť ochotní uplatňovať ich vo svojom živote."
"Pamätáte si ešte, ako mama na celý dom volávala "Večera je na stoleee!"? Spomínate si, aké to bolo, posadiť sa aspoň raz za deň spolu ku stolu a cítiť sa ako člen rodiny? Možno sa vám vybaví aj to milé: "Poďakujeme za jedlo.", "Neodchádzaj od stola bez opýtania", či "Špagety nevymysleli na to, aby ti viseli z nosa.". Spoločné stolovanie je v našom živote veľmi Dô-Le-Ži-Tý element. Tí, ktorí ho v detstve nezažili, ani netušia, o čo prišli. Urobte všetko preto, aby spoločné stolovanie vašim deťom nechýbalo. Nielen preto, že chráni pred obezitou (deti, ktoré jedávajú s rodinou, jedia zdravšie a menej sa prejedajú), ale aj preto, že má veľa iných dôležitých funkcií."
Toto je naozaj definitívny koniec, uvedomil si a z posledných síl sa vzchopil. Drôty, ktorými mal zviazané ruky, sa mu zaryli hlboko do zápästí. Jeho výkrik bol zmesou strachu, zúfalstva, beznádeje, ale aj bezmocného hnevu. Skôr vytušil ako videl, že ruka so zbraňou namierila na jeho nakrátko vystrihaný zátylok. Zostávali mu posledné zlomky sekúnd. A potom, akoby sa zrazu so všetkým zmieril, svaly v napätom tele sa mu uvoľnili a za okamih mu kdesi vnútri v hlave preblesklo ostré, prenikavo jasné svetlo. Bol mŕtvy skôr, než by mohol započuť zvuk výstrelu.
