„Keď sa chýlilo k večeru, Burka omrzelo stále havkanie na slivku, kde si Maťo spokojne vykrúcal bajúzy. Zavrčal ešte raz a potom sa pobral ku chlievu, kde Anča kŕmila prasce.
Bol tam už raz s mamkou, keď ho Mišo zaniesol do dvora a veľmi sa mu to páčilo.
Boli tam také podivuhodné tvory, že im nerozumel, a váľali sa v blate. Ale vo válove mali dobré žrádlo a taká chlpatá veľká obluda ho vždy odhadzovala svojím ošklivým rypákom. Tá sa, hádam, ani Miša nebojí.
Keď sa ku chlievu pribatolil, prasce boli so starou Kšo práve v najlepšom. Okolo nich behal Rik s celým štábom sliepok, ktoré hlasite kotkodákali.
Aj Burko sa pritiahol k válovu, ale jedno prasa ho nešetrne odhodilo čumáčikom, ba ešte mu aj do ucha zahryzlo. Burko len trochu zaskučal a potom zaštekal.
Ale tie pažravé potvory sa nenaľakali...”
„Alistair a Eleanor sa pozreli na Barnabyho, ktorý sa na nich usmieval a radostne rozhadzoval ručičkami a nožičkami, no ani jeden z rodičov jeho úsmev neopätoval.
Henry a Melanie si vymenili prekvapené pohľady.
Neboli zvyknutí na to, že sa ich rodičia spolu rozprávajú takýmto tónom.
Rýchlo teda vytiahli darček, ktorý včera kúpili za svoje vreckové.
„To je pre Barnabyho,“ povedala Melanie.
„Darček na privítanie.“
V rukách držala pekne zabalenú škatuľku. Eleanor trochu obmäkčilo, keď videla, ako deti vítajú svojho bračeka.
Chcela zobrať škatuľku, ale v tej chvíli sa Barnaby znova vzniesol, spadla z neho deka a pomaly stúpal k stropu, čo bola dlhšia cesta ako v taxíku.
Aj úder do hlavy bol tentoraz silnejší.”
