Skočiť na hlavný obsah
Domov
  • Hľadať
  • Prihlásiť
Pridať  “ Citát alebo Ukážku
  • Knihy s ukážkou
  • Audioknihy
  • Autorské čítanie
  • Hlasy
  • Vydavateľstvá
  • Živéknihy TV
  • Citáty
  • Facebook
  • Youtube
  • Knihy s ukážkou
  • Audioknihy
  • Autorské čítanie
  • Hlasy
  • Vydavateľstvá
  • Živéknihy TV
  • Citáty
  • Facebook
  • Youtube
  • (1)
  • Cestovanie (31)
  • Deti (254)
  • Dospelí (886)
  • Ekonómia (5)
  • Fantázia (133)
  • Filozofia (34)
  • História (40)
  • Humor (23)
  • Kariéra (30)
  • Krimi (214)
  • Mládež (192)
  • Obchod (3)
  • Osobný rozvoj (125)
  • Pedagogika (4)
  • Poézia (15)
  • Politika (17)
  • Právo (1)
  • Príroda (6)
  • Psychológia (21)
  • Sci-fi (44)
  • Spoločnosť (2)
  • Spomienky (6)
  • Učebnice (5)
  • Umenie a kultúra (1)
  • Veda (7)
  • Zdravie (26)
  • Životný štýl (79)
  • Životopisy (61)
  • Zvieratá (4)

František Bardy: Spod Kráľovej hole

Stretli sa na Kráľovej holi traja chlapi. Dohodli sa, že sa zakrútia a na ktorú stranu kto spadne, tam pôjde a na tej strane založí dedinu. Urobili si kolovrat a rozkrútili ho ako kolotoč. Na prekvapenie všetci traja z neho spadli do tej istej doliny na sever. Tam pri potoku Teplica si postavili obydlia a na tom mieste povstala obec Teplička. A keďže jeden bol Poliak, druhý Rusín a tretí Nemec, dodnes sa v Tepličke hovorí nárečím, v ktorom sú slová aj z jazykov tých chlapov.

John Boyne: Zostaň, kde si, a potom odíď

Lenže čoskoro sa dospelí prestali zabávať s deťmi, utiahli sa do kúta a tvárili sa vážne. Alfie s Alenou usilovne natŕčali uši a pokúšali sa dovtípiť, o čom je reč. „Mal by si sa sám prihlásiť, skôr než ťa povolajú.“ Povedal starý Bill Hemperton. „Nakoniec to bude pre teba lepšie, ver mi.“ „Čušte!“ zahriakla ho babka Summerfieldová. Babka bola nízka okrúhla žienka, nosila sieťku na vlasy a rukávy mala vždy vyhrnuté, akoby sa chystala do roboty. „Georgie sa nikam prihlasovať nebude!“

Christiane Gohl: Zatúlané srdce jazdca

Na kliniku pre zvieratá to nebolo veľmi ďaleko, ale čím sme boli bližšie, tým viac v mamičke a mne narastala nervozita. Vždy sme boli optimistické, ale v skutočnosti sa dalo očakávať všeličo iné než to, že Žolík bude opäť aspoň sčasti schopný prevádzky. Najlepšia by bola operácia ihneď po nehode, ale jeho predchádzajúci vlastníci to nechceli zaplatiť a nám peniaze chýbali tým dupľom. Už i tak bolo dosť náročné zaplatiť všetky tie masti, bandáže a prostriedky proti zápalu, ktoré Žolíkovi predpísal zverolekár.

Meg Cabotová: Typické americké dievča

"Hrušky. Hrozno. Granátové jablko. Pri kreslení som veľmi nerozmýšľala nad tým, čo robím. Uvažovala som, čo asi Theresa nachystá na večeru. Aká škoda, napadlo mi, že som sa nezapísala na španielčinu namiesto nemčiny. Keby som si bola vzala španielčinu, mohli by mi s úlohami pomáhať dve rodené Hispánky, Theresa a Catherine. Nikto z mojich známych nehovorí po nemecky. Prečo som sa vôbec prihlásila na taký nemožný jazyk? Urobila som to iba preto, lebo Lucy chodila na nemčinu a vravela, že je ľahká. Vraj ľahká! Ha! Ale čo pre Lucy nie je ľahké? Chápete, Lucy má všetko: tizianové vlasy, absolútne správneho frajera, rohovú izbu s veľkým šatníkom..."

Martina Solčanská: Aprílové dievča

„Čakala ma úloha zistiť, či ma otec pustí do Roháča. Neviem si predstaviť, že by ma nepustil. Musí, ide totiž predsa o moju imatrikuláciu. Slabý hlások v mojom vnútri mi našepkával, že najlepšie je dosiahnuť dovolenie od otca v čase, keď je síce telom prítomný, duchom však nie. Rozhodnutie padlo na pol ôsmu večer - čas, keď sa otec uvelebí v obývačke a sleduje správy. Od politiky ho totiž nikto neodtrhne. Ja sa pomaly priplazím a budem doňho domŕzať, až nakoniec stratí nervy a povie áno."

Thomas Brezina : Duchovia vlkov

„Jupiter, Nick a Vicky to skúsili s úplatkom: sľúbili Timonovi toľko zmrzliny, koľko len chce, za to, že im porozpráva viac o Marielle a vlčích duchoch. Chlapec sa však nedal prehovoriť. „Povedala, že to nesmiem nikomu prezradiť," vysvetlil s vážnou tvárou. Zatiaľ čo hltali chlebíčky, ktoré im rozdelil Denni, Jupiter povedal: „Opäť dieťa, ktoré údajne stretlo vlčích duchov. A čo za plyšové zvieratko nosí so sebou?" „Vlka," odpovedali naraz Vicky a Nick."

Pat Walsh: Crowfieldska kliatba

"Pred Williamovými očami plávali slepé škvrny, ale on rozoznal iba veľkú planúcu postavu s roztiahnutými rukami. Okolo nej sa mihal modrý oheň ako svätožiara. Z tváre jej vyžarovalo svetlo, takže William nevidel jej črty, iba tiene na mieste, kde mali byť oči. Vlasy jej viseli z pliec a svietili ako tekuté striebro. V natiahnutej ruke držala meč so zlatou čepeľou. Za chrbtom sa jej rozprestierali dve krídla a špicatými koncami sa takmer dotýkali dlaždíc na zemi. Anjel sa príliš nepodobal na toho z Hvízdavej úžľabiny, ale William vedel s istotou, že je to on."

Thomas Brezina : Mrazivé volanie zo záhrobia

"Kto to tam hrá?" potichu sa spýtal Nick. Edeltraud si prikryla rukou ústa a mlčky pokrútila hlavou. "Neviem," zašepkala. "Smieme sa pozrieť?" Jup už stál vo dverách. Keď gazdiná prikývla, rozbehol sa po tmavých schodoch nahor. Na prvom poschodí zastal, zadržal dych a načúval. Zvuk huslí sa ozýval z ešte vyššieho poschodia. Jupiter objavil druhé, užšie schodisko. Rozbehol sa nahor, berúc schody po dvoch. Teraz už bol celkom blízko pri zdroji hudby. Pristúpil k dreveným dverám a priložil na ne ucho. Tóny bolo počuť jasne a zreteľne. Muzikant musel stáť za nimi. Určite. Jupiter chytil kľučku, stlačil ju a otvoril dvere. Hudba neprestala. Jup nechápavo hľadel na podkrovnú izbu so šikmými stenami a oknami. Na zemi sa hromadili zošity s notami. Na stenách videli zarámované fotografie. Všetky zachytávali známeho huslistu počas jeho vystúpení a vedľa nich videli štyri zlaté a jedna platinová platňa. V strede izby stál drevený stojan na noty. Odtiaľ prichádzali tóny. Bolestná, smutná melódia. Nikto tam však nestál."

Thomas Brezina : Prízraky bez tváre

„Niektorí vedci verili, že všetky časy stoja vedľa seba. My však môžeme prežiť iba to, čo je teraz. Minulosť sa nachádza vedľa nás, ale my nemáme nijakú možnosť vidieť ju, počuť alebo cítiť. „Zažívame niečo, čo sa odohralo pred dvesto rokmi, ale nemôžeme do toho zasiahnuť," zamrmlal Jupiter. „Prečo sme sa tu vôbec ocitli?" zaujímala sa Vicky. "Polož mi ľahšiu otázku!" „Toto ma trápi najviac. Myslela som, že cestovať v čase sa ešte nedá." „Neviem. Fakt netuším."

Thomas Brezina : Upír zo zámku

„Opäť zhaslo svetlo. Jupiter zboku pocítil ľadový závan. Ktosi ho sotil tak, že spadol dolu hlavou do rakvy. O sekundu neskôr ho nasledoval Nick. Po krátkom zaškrípaní sa ozvalo dunivé vŕzganie, ktoré otriaslo stenami skladiska. Zo starej police popadali na zem zaprášené poháre a rozbili sa. Ktosi sa začal smiať. Bol to hlboký a hrdelný smiech, ktorý znel chladne a hrozivo."

Thomas Brezina : Tajomstvo Titanicu

„A ide sa! Musíme nájsť tú ženu!" poháňala Vicky chlapcov. Opäť zbehli dolu po schodoch, kde stálo mnoho pasažierov a pripíjalo si krištáľovými pohármi. Ani teraz nebolo počuť jediný tón, nijaký hlas ani šum. Na Titanicu vládlo ticho. Ticho ako v hrobe. Bolo to horšie ako ten najväčší lomoz. Tí traja boli čoraz nepokojnejší a bojazlivejší. Nick preglgol. „Ako... ako tú ženu spoznáme? Ľudia tu nemajú nijaké tváre."

Thomas Brezina : Noc chodiacich múmií

„Vieš, čo sa stane, keď sa zaklínadlo Telaba odrieka trikrát tej istej múmii. Od toho okamihu sa múmia už nikdy nevráti do stavu, z ktorého sa prebrala. Bude neustále chodiť a putovať. V prípade šamana Sun al Fimana, od ktorého toto zaklínadlo Telaba pochádza, to má zvlášť strašné následky: pri zabalzamovaní si prepožičal magickú silu. Každý jeho dotyk vyvolá v človeku stav žijúcej múmie..."
  • « prvá
  • < Predchádzajúca
  • …
  • 7
  • 8
  • 9
  • 10
  • 11
  • 12
  • 13
  • 14
  • 15
  • ďalšia >
  • posledná »
  • O projekte
  • Často kladené otázky
  • Kontakt
  • Súkromie
  • Autorské práva