Skočiť na hlavný obsah
Domov
  • Hľadať
  • Prihlásiť
Pridať  “ Citát alebo Ukážku
  • Knihy s ukážkou
  • Audioknihy
  • Autorské čítanie
  • Hlasy
  • Vydavateľstvá
  • Živéknihy TV
  • Citáty
  • Facebook
  • Youtube
  • Knihy s ukážkou
  • Audioknihy
  • Autorské čítanie
  • Hlasy
  • Vydavateľstvá
  • Živéknihy TV
  • Citáty
  • Facebook
  • Youtube
  • (1)
  • Cestovanie (31)
  • Deti (254)
  • Dospelí (886)
  • Ekonómia (5)
  • Fantázia (133)
  • Filozofia (34)
  • História (40)
  • Humor (23)
  • Kariéra (30)
  • Krimi (214)
  • Mládež (192)
  • Obchod (3)
  • Osobný rozvoj (125)
  • Pedagogika (4)
  • Poézia (15)
  • Politika (17)
  • Právo (1)
  • Príroda (6)
  • Psychológia (21)
  • Sci-fi (44)
  • Spoločnosť (2)
  • Spomienky (6)
  • Učebnice (5)
  • Umenie a kultúra (1)
  • Veda (7)
  • Zdravie (26)
  • Životný štýl (79)
  • Životopisy (61)
  • Zvieratá (4)

Carola von Kesselová: Čarodejnice z jazdeckej školy

Čarodejnice zatajili dych. Čo sa stane teraz? Riaditeľka Prasosrstá sa pootočila k jazdeckej dráhe. Zároveň zdvihol Ramiro s pôžitkom chvost a vzápätí otriasol halou hlasný prd. Divákov ovial štipľavý zápach vykvasených jabĺk, ktorý nenechal nikoho na pochybách, že Ramiro rád žerie jablká. Riaditeľka Prasosrstá najprv ozelenela v tvári a potom zbledla ako stena.

Tibor Eliot Rostas: Niečo sa musí stať

" Vstal z postele, na ktorej celé noci bdel, a pred očami ešte stále videl mučivé výjavy. Nevie nájsť žiaden spoľhlivý spôsob, ako sa zbaviť pocitu, že svet nie je tým, čím sa zdá byť. Znovu a znovu si kládol otázku, ako tomu, čo videl, môže zabrániť. Ako sa on - kvapka v tomto nesmiernom oceáne, môže pričiniť o tom, aby sa veci nediali tak, ako sa dejú. Keď si naplno uvedomil, že je iba kvapkou, pochopil aj to, že v nepoddajnom kameni hĺbi kvapka za kvapkou dieru v odysei času..."

Boris Filan: Pena dní

" Každej note zodpovedá nejaký alkohol, likér alebo aróma, - vysvetľoval Colin. - Pravý pedál je napojený na šľahané vajcia a ľavý na ľad. Na sódu je potrebný trilok na vysokom tóne. Množstvá sú priamo úmerné dĺžke tónov: štyriašesťdesiatinová nota sa rovná šestnástine základnej jednotky, štvrťová základnej a celá jej štvornásobku. pri pomalej skladbe začne fungovať poistný systém, takže dávka sa nezväčšuje - čo by malo za následok priveľké množstvo koktailu - zvýši sa len obsah alkoholu..."

John Grisham: Calico Joe

" Mami, mám zlú správu, " hovorím do telefónu a snažím sa, aby môj hlas znel dosť skľúčene. "Čo sa deje?"vzľakne sa. pravdepodobne si myslí sa správa týka jej vnúčat. "Warren je chorý. Má rakovinu pankreasu. Zostávajú mu necelé tri mesiace." Ticho, úľavapotom odpoveď. "Myslela som, že je už dávno mŕtvy." Tak vidíte. Na otcovej smútočnej rozlúčke nebude nijaká smútiaca rodina..."

Thomas E. Sniegoski: Padlí anjeli 1

" Na druhej strane izby, pod stenou s rodinnými fotkami, ktorú už so srandy začali prezývať stena hanby, spala v koženom kresle jeho pestúnska mama. Aarona znepokojilo, ako staro vyzerala, keď bola vyvalená v kresle a zabalená do froté županu námorníckej modrej farby. Prvýkrát si uvedomil, že starne a jedného dňa tu už nebude. Čo mi to do frasa napadlo? čudoval sa. Potlačil divné a skutočne depresívne myšlienkové pochody a snažil sa rozmýšľať o ničom krajšom. Keď si Stanleyovcivzali do pestúnskej opatery, bola to už siedma rodina od jeho narodenia..."

John Ajvide Lindqvist: Čo s nemŕtvymi

" Na mramorovej tabuli sa čosi hýbalo. Henning zaostril zrak a zistil, že je to larva. Biela ako krieda, veľká ako cigaretový filter. Správala sa, akoby ju niečo bolelo, skrúcala sa na čiernom kameni. henning ju poľutoval a drgol do nej prstom, aby padla do trávy. No larva sa ani nepohla. A to je už zas čo...Henning sklonil tvár až k larve a znovu do nej šťuchol. Zostala ako prilepená ku kameňu. Z vrecka vytiahol zapaľovač a zapálil ho, aby lepšie videl. Larva sa pohla. Ešte väčšmi sa k nej nahol, takmer ssa jej dotýkal nosom a zapaľovačom si oškvŕkol pramienok vlasov. Nie. Larva nezačala liezť. Mizla mu pred očami, lebo sa zabárala do kameňa. No nie...."

Alessandro Baricco: Trikrát na svitaní

" V nezvyklú nočnú hodinu práve tadiaľ vošla žena, ktorá pred chvíľou vysttúpila z taxíka, a pôsobila dojmom, že je mysľou niekde inde. Na sebe mala iba žlté večerné šaty s veľkým výstrihom a cez ramená len ľahký šál: vyzerala preto záhadne, ako osoba, ktorej sa niečo prihodilo. Pohybovala sa s istou eleganciou a pripomínala herečku, ktorá práve vošla do zákulisia, kde už nemusela nič hrať a mohla byť sama sebou..."

Kurt Tepperwein: Kríza ako šanca

" Potom si znova uvedomíme, že všetko je šanca, že nič v živote nie je namierené proti mne, ale že všetko mi môže len poslúžiť a pomôcť, ak si nechám pomôcť, ak rozpoznám šancu, chopím sa jej a využijem príležitosť, ktorú mi tým život ponúka. Každá ťažkosť, bremeno a každý problémje v skutočnosti šanca. Touto knihou chcem prispieť k tomu, aby sme si šancu uvedomili: už si nebudeme myslieť, že ak to v našom partnerskom vzťahu speje ku kríze, musí ísť výlučne len obrat k horšiemu. Namiesto toho rozpoznáme, že sme dostali šancu zlepšiť to a každá kríza vzniká len preto, že je nevyhnutná na to, aby sme dostali túto šancu..."

Michael Northrop: V pasci

"Mrkol som na Peta, ktorý sa na mňa pozrel s naširoko roztvorenými očami a krčil pritom plecami, akoby vravel: "Vieš, čo tým myslím." Vedel som, ale tá diskotéka sa napokon nekonala. Keď sa k tomu spätne vraciam, strasie ma pri pomyslení na to, čo sme zažili namiesto nej. Pred očami sa vynárajú obrazy: čierny dym a modrá pokožka...."

Andrew Pyper: Démonológ

" Občas sa mi to stáva, prepadne ma panický strach, takže ledva dýcham - moja matka by to nazvala "točenie hlavy". Lenže v tomto prípade je to niečo celkom iné. Vzdialený pocit, že sa prepadám. Nie odkaľsi zvysoka, ale do niečoho neohraničeného. Priepasť, ktorá zhltne mňa, budovu a celý svet na jeden pokus. V tom je to preč. Som rád, že nikto nebol svedkom, ako som spontánne objal múr. Nikto až na akúsi ženu, ktorá sedí pred mojou kanceláriou. Na študentku príliš stará. Na akademičku príliš dobre nahodená..."

Alexandra Pavelková: Údolie ľalií

"Snažila sa rozoznať v štrbinách medzi trámami, kadiaľ vedie nosná konštrukcia, ak by drevo náhodou povolilo. Ale bolo už príliš tma a kužeľ svetla z baterky bezmocne skackal po lesklom mokrom povrchu. Rieka pod nimi zlovestne šumela a šumenie splývalo s dažďom, ktorý jej plieskal o premočenú vetrovku. Nič na to nedbala, oboma rukami pevne objímala dcérku a s úľavou si uvedomovala jej nohy obtočené okolo bokov. Ešte sa jej drží ako kliešť. Ešte nie je na tom tak zle..."

Chaim Potok: Polnoc starých mužov

"Povedala chlapcovi niečo v jidiš. Vstal z pohovky a prešiel cez predsieň k hlavným dverám. Otvoril ich a prešiel cez predsieň k hlavným dverám. Otvoril ich a na zlomok sekundy na mňa cez plece pozrel. Cítila som na tvári jeho tmavé oči. Zavrel za sebou dvere. Sarah Politová ostala sedieť na pohovke, hľadela na dvere. Potom sa na mňa obrátila. "Noah je jediný, kto prežil." "Jediný z celej rodiny? To je mi ľúto?" Nie. Jediný žid z celého mesta..."
  • « prvá
  • < Predchádzajúca
  • …
  • 162
  • 163
  • 164
  • 165
  • 166
  • 167
  • 168
  • 169
  • 170
  • …
  • ďalšia >
  • posledná »
  • O projekte
  • Často kladené otázky
  • Kontakt
  • Súkromie
  • Autorské práva