Osho: Sláva, bohatstvo a ambície

Budha prišiel do mesta a kráľ do istej mieri váhal, či ho má prijať. Jeho hlavný radca povedal: „Ak ho neprijmete, odstúpim z úradu, už vám viac nebudem môcť slúžiť.“ Tento hlavný radca bol nenahraditeľný, bez neho by bol kráľ stratený, bol skutočným kľúčom k jeho moci. Preto sa ho pýtal: „Prečo? Prečo tak naliehaš? Prečo by som mal prijať žobráka?“ A hlavný radca, ktorý bol už starší muž, povedal: „Pretože ty si ten žobrák a on je ozajstný vládca. Choď a prijmi ho, lebo inak nestojíš za to, aby som ti slúžil.“ Kráľ teda musel ísť. S nevôľou vyšiel von. Keď uvidel Budhu, vrátil sa naspäť, dotkol sa chodidiel starca, svojho hlavného radcu, a povedal: „Mal si pravdu. On je kráľ a ja som žobrák.“

John Green: Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín

„Singleton, nepoznám človeka, ktorý potrebuje veriť v boha viac, ako ty.“

Robert T. Kiyosaki : Nespravodlivá výhoda

„Ak neviete, čo urobiť so svojimi peniazmi, najlepšie je nikomu to nepovedať.“ „Iba úroveň vášho finančného vzdelania určuje, čo spravíte so svojimi peniazmi a ako ich investujete.“

Stefan Zweig: Opojenie z premeny

A tu zrazu: „Ťuk!“ Zľakne sa. A ešte raz, tvrdšie, kovovejšie, netrpezlivejšie: „Ťuk, ťuk, ťuk.“ Morseov prístroj neskrotne vyťukáva, hodinový stroj hrkoce. Telegram – zriedkavý hosť v Klein-Reiflingu – sa prijíma so všetkou vážnosťou. Poštová asistentka sa vytrhne z opojného pocitu leňošenia, skočí k stolu a spustí pásku. Sotva však rozlúšti prvé slová odvíjajúcejho sa textu vovalí sa jej krv do hlavy.

Ian McEwan: Právo na život

Sebaľútosť druhých ľudí ju vždy privádzala do pomykova, rozhodne sa nebude teraz ľutovať. Radšej si dá tretí pohárik. Naliala si však len symbolicky, pridala veľa vody a znovu sa vystrela na ležadle. Áno, ich rozhovor bolo treba starostlivo zaznamenať. Dobre si ho vryť do mozgu, aby mohla dôkladne zvážiť rozsah svojej vlastnej potupy.

Stephen Hawking: Ilustrovaná stručná história času

Pre mnohých ľudí bude obraz nášho vesmíru ako nekonečnej veže korytnačiek trochu smiešny, ale prečo si myslíme, že my to vieme lepšie? Čo vieme o vesmíre a ako to vieme? Odkiaľ pochádza vesmír a kam speje? Má vesmír počiatok, a ak áno, čo sa dialo predtým? Čo je podstatou času? Skončí sa niekedy?

Sigmund Freud: Neurózy a sexualita

Fakt existencie sexuálnych potrieb u človeka a zvieraťa sa vyjadruje v biológii uznaním „pohlavného pudu“, analogicky s pudom po prijímaní potravy, s hladom. Náprotivok výrazu „hlad“ však v bežnej reči chýba a veda používa na tento účel výraz „libido“. Bežná mienka má celkom určité predstavy o povahe a vlastnostiach tohto pohlavného pudu. V detstve vraj chýba, objavuje sa v puberte v súvislosti s procesom dospievania a prejavuje sa neodolateľnou príťažlivosťou jedného pohlavia k druhému, a jeho cieľom je vraj pohlavné spojenie alebo aspoň také konania, ktoré k nemu vedú.

Vladimíra Komorovská: Papendeklová idylka

Šťastné páry končia podobne ako nešťastné. Hĺbku nešťastia je rovnako ťažké vydržať ako pád zo siedmeho neba.

Ladislav Mňačko: Ako chutí moc

Frank nebažil po sláve ani po popularite. S tým si bol už dávnejšie na čistom. Jeho nechuť k práci, jeho chorobné nálady a stavy vyplývali z čohosi iného. Bol výrobcom, veľkovýrobcom verejných tvárí, retušérom, dodávateľom, popularizátorom tvárí, súčasťou súkolia, ktoré vytváralo verejné legendy o pomyselnej veľkosti malých, o význame bezvýznamných, o kráse mrzkých. Kedysi, keď začínal, chcel v živote čosi inšie. Toto nie...

Charles Bukowski: Príbehy obyčajného šialenstva

Šialenstvo? Jasné. Čo je to šialenstvo? Nie je celý život šialenstvo? Všetci sme natiahnutí ako hračky, natiahnete pružinu, začne to fungovať a je to... a chodíme po svete, máme svoje predstavy, robíme si plány, volíme guvernérov, kosíme trávnik... Šialenstvo, jasné, čo NIE JE šialenstvo?

James R. Doty: Sila v nás

Viacerí z najmúdrejších pacientov, ktorých som operoval, boli deti. Detské srdce je otvorené dokorán. Deti vám povedia, čo ich desí, čo ich teší, čo na vás majú rady a čo nie. Nemajú postranné úmysly a nemusíte v duchu hádať, čo si naozaj myslia.

Martin Mojžiš: Dva hrby ťavy

Umenie klásť zaujímavé otázky sa na našich školách takmer vôbec nepestuje. Čo je škoda, pretože ide o veľmi užitočné umenie. A pritom vôbec nie je ťažké také otázky nájsť. Už len keď si vezmeme tú ťavu, niektoré sa priam núkajú. Tak napríklad: Načo má ťava hrby? A prečo ich má dva?