Jednej noci sa mi prisnil sen.
So svojím Pánom som po pobreží kráčala.
Na temnom nebi sa premietali obrazy môjho života.
Životný príbeh sprevádzalo dvoje stôp v piesku,
jedny šľapaje moje, tie druhé patrili môjmu Pánovi.
Keď sa mi zjavil posledný obraz,
Pozerala som za seba na tie vyšliapané stopy,
a aké bolo moje prekvapenie!
Vidím, že nejeden raz
sa v piesku črtajú len jedny stupaje.
A bývalo to práve v tých najťažších
a najsmutnejších obdobiach môjho života.
Dlho mi to nedávalo pokoj,
až som sa v rozpakoch
k Pánovi obrátila :
„Pane, keď som sa rozhodla nasledovať Ťa, sľúbil si,
že celou cestou pôjdeš so mnou a budeš sa mi prihovárať.
Ale videla som,
že v tých najbolestnejších chvíľach môjho života
sa v piesku črtali len jedny šľapaje.
Vskutku nechápem, ako si ma mohol nechať samotnú,
keď som Ťa najväčšmi potrebovala.“
On zašepkal: „Dieťa moje drahé,
mám ťa rád a nikdy ťa samotnú nenechám,
nikdy, ani keď doľahne ťarcha života
a osud ťa bude skúšať.
Tie jedny stopy, ktoré si videla,
zostali práve z chvíľ, keď som ťa niesol.“
