08.05.2015 22:18

Len jedna jar  

AUDIOUKÁŽKY Z KNIHY

hlas: Pavel Horák
zdroj:

Pridajte vašu nahrávku

audio

CITÁTY Z KNIHY

Pridajte váš citát

text

O knihe

Príbeh troch začínajúcich umelcov sa začína na jar v roku 1968. Na rýchlo sa vyvíjajúce udalosti reagujú v odľahčenom happeningovom štýle. Dubčekovská revolúcia sa pre nich uprostred bratislavskej jari stáva „báječným dobrodružstvom“, sprevádzaným pochodmi a mítingami, a... Ukáž Viac

Príbeh troch začínajúcich umelcov sa začína na jar v roku 1968. Na rýchlo sa vyvíjajúce udalosti reagujú v odľahčenom happeningovom štýle. Dubčekovská revolúcia sa pre nich uprostred bratislavskej jari stáva „báječným dobrodružstvom“, sprevádzaným pochodmi a mítingami, ale aj objavením sochy Stalina v reťaziach v podzemí Bratislavského hradu. Minulosť do ich zväčša nepopísanej pamäti prináša mladá výtvarníčka Anita, ktorá sa vracia do rodného mesta, aby tu predstavila svoje umenie erotickej akcie. Prichádza z Paríža, kde prebiehajú študentské protesty. Román zároveň prináša takmer dokumentárne verný obraz obrodného procesu s jeho tragickým augustovým vyústením. Je príťažlivým a originálne vyrozprávaným príbehom generácie, ktorú v rokoch normalizácie prinútili zabudnúť na jar, ktorá bola.

Skryť

O Autorovi

Anton Baláž

Anton Baláž (1943) je slovenský prozaik, televízny a filmový scenárista, rozhlasový dramatik a publicista. Svoju prvú poviedku uverejnil už v roku 1970 v časopise Mladá tvorba, no prvý román mu vyšiel až v roku 1977. Po zošrotovaní debutu Bohovia ročných období oficiálne vstúpi... Ukáž Viac
Anton Baláž (1943) je slovenský prozaik, televízny a filmový scenárista, rozhlasový dramatik a publicista. Svoju prvú poviedku uverejnil už v roku 1970 v časopise Mladá tvorba, no prvý román mu vyšiel až v roku 1977. Po zošrotovaní debutu Bohovia ročných období oficiálne vstúpil do literatúry historickými románmi Sen pivníc a Tiene minulosti. Vo svojich dielach sa zaoberá spoločenskými problémami (Skleníková Venuša, Tu musíš žiť), vykresľuje obraz posledných rokov totalitného režimu (Chirurgický dekameron), no pre jeho neskoršiu tvorbu je tiež charakteristické groteskné a fantastické vnímanie reality (Hijó, kone Stalinove!, Kronika šťastných zajtrajškov, Tábor padlých žien). V druhej polovici 90. rokov nachádza pre svoju tvorbu novú tematickú oblasť: holokaust slovenskej židovskej komunity a povojnové osudy tých židov, ktorí prežili nemecké vyhladzovacie tábory a snažia sa nájsť nový zmysel života (Trhlina, Oživovanie, Ofélia nie je mŕtva, Krajina zabudnutia). V roku 2003 znova vyšla jeho prozaická prvotina Bohovia ročných období, ktorá aj s odstupom troch desaťročí od prvého vydania pôsobí ako autentická výpoveď o živote vtedajšej mladej generácie. Jeho diela boli preložené do češtiny, nemčiny, poľštiny a ukrajinčiny. Skryť