Anton Baláž (1943) je slovenský prozaik, televízny a filmový scenárista, rozhlasový dramatik a publicista. Svoju prvú poviedku uverejnil už v roku 1970 v časopise Mladá tvorba, no prvý román mu vyšiel až v roku 1977. Po zošrotovaní debutu Bohovia ročných období oficiálne vstúpil do literatúry historickými románmi Sen pivníc a Tiene minulosti. Vo svojich dielach sa zaoberá spoločenskými problémami (Skleníková Venuša, Tu musíš žiť), vykresľuje obraz posledných rokov totalitného režimu (Chirurgický dekameron), no pre jeho neskoršiu tvorbu je tiež charakteristické groteskné a fantastické vnímanie reality (Hijó, kone Stalinove!, Kronika šťastných zajtrajškov, Tábor padlých žien). V druhej polovici 90. rokov nachádza pre svoju tvorbu novú tematickú oblasť: holokaust slovenskej židovskej komunity a povojnové osudy tých židov, ktorí prežili nemecké vyhladzovacie tábory a snažia sa nájsť nový zmysel života (Trhlina, Oživovanie, Ofélia nie je mŕtva, Krajina zabudnutia). V roku 2003 znova vyšla jeho prozaická prvotina Bohovia ročných období, ktorá aj s odstupom troch desaťročí od prvého vydania pôsobí ako autentická výpoveď o živote vtedajšej mladej generácie. Jeho diela boli preložené do češtiny, nemčiny, poľštiny a ukrajinčiny. Skryť