“Zuzana začala hrať aj na orgáne v miestnom kostole. Farár bol spokojný, pretože ju dobre poznal a mohol sa na ňu spoľahnúť. V dedine bola veľmi obľúbená. Krásne dievča, slušné, o chlapcov nemala záujem, často bola v kostole – ideálna nevesta, na ktorú si brúsilo zuby mnoho matiek miestnych chlapcov. Zuzana však mala iné plány – bola už v maturitnom ročníku a chystala sa na talentové skúšky - VŠMU odbor klavír, čo bolo od detstva jej snom. Urobila by všetko pre to, aby sa tam dostala. ,,Budú tam talenty z celého Slovenska, nebudeš jediná, kto vie hrať. Prijatí budú len tí najlepší a tých nebude veľa. Nesnívaj o tom, že porotu ohúriš, si len jedna z mnohých.“ – upozornil ju Peter. Nesnívala – pracovala na sebe. V poslednom maturitnom ročníku šla prvý krát poza školu. Dievčatá z dediny sa jej smiali a nadávali do ,,bifľošiek“ a tak sa rozhodla, že im dokáže opak. Celý deň sa flákali po meste a nakoniec sa usadili v zafajčenom podniku, kde si všetci dali pivo. Zuzane sa to ani trochu nepáčilo, ale už nemohla ustúpiť. Domov prišla pripitá, ale rodičia si ničoho nevšimli. Na druhý deň, keď prišla zo školy, posadila sa k mame do kuchyne a priznala sa. ,,Včera som nebola v škole. Dala som falošnú ospravedlnenku, ktorú mi napísala spolužiačka...”