Fjodor Michajlovič Dostojevskij sa narodil 30. októbra 1821 v Moskve v rodine vojenského lekára ako druhé zo siedmych detí. Nemal príliš šťastné detstvo, jeho otec Michail Andrejevič bol despota a zhýralec, zavraždili ho jeho vlastný nevoľníci. Matka zomrela, keď mal pätnásť rokov. Najprv navštevoval súkromnú školu, po smrti matky vyštudoval vojenské inžinierstvo v Petrohrade. Po siedmych rokoch štúdium zanechal, aby sa mohol venovať písaniu. V roku 1846 vydal svoj prvý román Biedni ľudia, o niečo neskôr Netočku Nezvanovovú a Biele noci. Jeho literárne začiatky boli ovplyvnené Belinským, ktorý vysoko hodnotil jeho román Biedni ľudia, ktorým sa Dostojevskij stal známy. V tom istom roku 1846 začal navštevovať krúžok revolucionára M.V. Petraševského (1821 - 1866). Cárska polícia ich zatkla a spolu s ďalšími dvadsiatimi petraševcami bol roku 1849 odsúdený na trest smrti. V poslednej chvíli pred popravou však zmenili verdikt na štyri roky nútených prác na Sibíri, ktoré neskôr opísal v Zápiskoch z mŕtveho domu. Ďalšie štyri roky si musel odslúžiť v armáde tiež na Sibíri. Prvé nie príliš šťastné manželstvo uzavrel v roku 1857 s vdovou Máriou Dmitrijevnou Isajevovou, ktorá zomrela roku 1864 na tuberkulózu. Po návrate z vyhnanstva sa znovu venoval spisovateľskej činnosti. V roku 1861 vydal román Ponížení a urazení. V roku 1864 vyšli jeho Zápisky z podzemia. Prakticky celý život trpel na epilepsiu, čo verne opísal v románe Idiot (1868), kde opísal tragikomický príbeh čestného a úprimného kniežaťa Myškina, ktorí práve pre svoju dobrotu zlyháva v Petrohradskej spoločnosti. Dostojevskij mnoho cestoval po Európe, kde si liečil aj choré pľúca a prepadol hráčskej vášni. Celý život trpel nedostatkom peňazí. Narobil si dlhy a musel dať do zálohy autorské práva na svoje diela. Tak vznikali niektoré jeho knihy takpovediac v "časovej tiesni" (Hráč 1866). V roku 1867 sa oženil druhý raz s devätnásťročnou Annou Grigorijevnou Snitkinovou. Z tohto manželstva mu zostala len dcéra Ľubov. Rodinný život im často strpčoval aj Dostojevského nevlastný syn Pavel z prvého manželstva. Dlhov sa zbavil vlastne až pri konci života. Za najvýznamnejšie jeho diela sa pokladajú romány Zločin a trest (1866) a Bratia Karamazovovci, ktorý dokončil tesne pred smrťou. Zomrel 28. januára (9. 2.) 1881 v Petrohrade na krvácanie pľúc. Na jeho pohrebe sa zúčastnili tisíce ľudí. Dostojevskij dokázal vo svojich dielach zachytiť krutú drámu aj vo všedných ľudských osudoch. Dokázal vyťažiť zo svojho ťažkého života cenné skúsenosti a poznatky. Opísal správanie človeka v hraničných situáciách. Jeho hrdinovia vždy zápasili sami so sebou, tak ako Dostojevskij po celý život. Zápasil o človeka, o jeho ľudskosť, ktorú hľadal v každom človeku, v dobrom i zlom. Celým jeho dielom preniká súcit s trpiacimi, s "poníženými a urazenými". S nenapodobiteľnou silou a pôsobivou inšpiráciou opísal najskrytejšie zákutia ľudskej duše svetlé i temné. Prenikavá psychologická analýza citov a myšlienok človeka sa objavuje vo všetkých jeho dielach. Najmä to robí Dostojevského Dostojevským - skutočným znalcom ľudskej duše. Skryť