13.06.2016 11:32

A vo Viedenskom lese stále stoja stromy  

AUDIOUKÁŽKY Z KNIHY

hlas: Pavel Horák
zdroj:

Pridajte vašu nahrávku

audio

CITÁTY Z KNIHY

Náhoda chcela, že práve týmto slovom (s prívlastkom prekliaty) počastoval akýsi cudzinec malého chlapca pohrúženého do hry.
Náhoda chcela, že práve týmto slovom (s prívlastkom prekliaty) počastoval akýsi cudzinec malého chlapca pohrúženého do hry. Nechápal, čo to muž povedal, veď mal iba päť rokov. Vošiel teda do vchodových dverí, vybehol hore po schodoch za matkou a opýtal sa jej: „Prekliaty Žid – čo to znamená?“ Matka mu nepovedala, že je pokrstený. Vysvetlila mu iba, že jestvujú dva druhy ľudí: dobrí a zlí, a dieťaťu sa tak svet stal o čosi zrozumiteľnejším. Náhoda chcela, že chlapec z Budapešti a dievča z Londýna narazili na seba ako dospelí, zistili, že im vnútro hyzdí rovnaká hlboká prasklina, a zamilovali sa do seba. Náhoda chcela, že sa im neskôr narodila dcéra, ktorá zdedila pocit cudzoty – mali ho predsa na rozdávanie. Získala svoj podiel aj na onom slove, no akoby išlo o nejaký neduh. Počúvala: „Pššt.“ Počúvala: „Čím menej ľudí o tom vie, tým lepšie.“ A neskôr: „Dobre, že tvoje deti nemajú židovského otca, rýchlejšie sa to vyplaví z krvi.“ Tak taký to bol príbeh. Ten môj.
Pavel Horák
SkryťUkáž Viac

Pridajte váš citát

text

O knihe

Kniha je trpkým zmierením sa (autorky) s mýtom o Švédsku tridsiatych rokov ako o krajine rovnosti, solidarity a pokroku, pre ktorú však niekoľko stoviek "rasovo cudzích" utečencov predstavuje ohrozenie spoločenského blahobytu. Švédsky antisemitizmus tridsiatych rokov nie je žiadnym ta... Ukáž Viac

Kniha je trpkým zmierením sa (autorky) s mýtom o Švédsku tridsiatych rokov ako o krajine rovnosti, solidarity a pokroku, pre ktorú však niekoľko stoviek "rasovo cudzích" utečencov predstavuje ohrozenie spoločenského blahobytu. Švédsky antisemitizmus tridsiatych rokov nie je žiadnym tajomstvom, ale až kniha Elisabeth Asbrink ukázala, akými samozrejmými, všeobecne necitlivými a krutými činmi sa prejavoval.
Poukazuje taktiež na to, do akej miery sa švédskej, ale nielen švédskej spoločnosti podarilo vytlačiť z povedomia zodpovednosť za holokaust. A vo Viedenskom lese stále stoja stromy je tiež knihou o súčasnosti, keďže "poukazovanie na hanebnú minulosť prebúdza citlivosť na drámu, ktorá sa odohráva pred našimi očami - drámu utečencov v súčasnom svete". Rasizmus neumrel, len zmenil jazyk. Pojem "horšej rasy" nahradila "cudzia kultúra".

Skryť