„Žeby to tretie okienko otvoril hneď a zaraz? Veď by ho mohol potom zase zalepiť a tváriť sa, akoby s tým nič nemal. To by však bol podvod. Ani pri kartách sa nesmelo podvádzať, ale podvádzať s Vianocami, to by bolo ešte oveľa horšie. Bolo by to ako špehovať, čo je v balíčkoch, ktoré sa nesmú otvoriť pred Štedrým večerom, a bolo by to skoro ako okrádať sám seba. Mama sa čoskoro vrátila z práce a začala čistiť zemiaky a mrkvu. Potom prišiel aj otec. Nariekal, že stratil vodičák. „Nechápem,“ povedal. „Nie je ani v aute, ani v robote a ani v kabáte.“ „Ty si ale neporiadnik,“ povedal Joachim, lebo presne to mu otec hovoril zakaždým, keď nevedel nájsť peračník, alebo si neupratal hračky. V ten večer povedal Joachim sám od seba, že už si pôjde ľahnúť. Bolo to vari prvý raz v živote, čo chcel ísť dobrovoľne do postele. „Hádam nie si chorý, zlatko?“ spýtala sa mama. „Kdeže. Ale tak sa teším, až budem otvárať zázračný adventný kalendár, že sa už neviem dočkať zajtrajšieho rána...”