Neverila vlastným očiam. Stála uprostred... Bože... fakt svojho.Môj hrad, opakovala si v duchu. Priatelia a známi, ktorí o tom vedeli, si o jej kráľovstve mysleli svoje, ale načo jej kaziť radosť. Aj tak by si nedala povedať.Položila tašku a priam zbožne sa poobzerala. Mala chuť padnúť na kolená a pobozkať zem, na ktorej stála. Adam, priateľ jej dlhoročnej kamarátky Evky, jej ako jediný povedal niečo, čo absolútne nechápala.