Zo dvakrát cítil v dedine čísi upretý pohľad. Zlý pohľad. Nepríjemné mrazenie na krku bolo varovaním. Odzadu sa k nemu zakrádala šelma. Zákerná, dvojnohá šelma so zbraňou v ruke. Vedel, že keď sa obzrie, nikoho neuvidí. Cítil blížiace sa nebezpečenstvo. Vedel, že sa nemýli a nepriateľ je nablízku. Už mal ten pocit. Krátko predtým, ako ktosi podpálil otcovu vyhňu. V okamihu, keď sa k nej rozbehol, z tieňa vyskočili traja chlapi. Sám netušil, koľko zúrivosti sa v ňom skrýva. Ubránil sa im a oni ušli, zaskočení jeho silou i obratnosťou. Vbehol do ohňa, aby odtiaľ vytiahol otca. Našťastie sa mu podarilo ho zachrániť, vyhňa však ľahla popolom a on sám sa ťažko popálil. Sotva sa trocha vylízal zo zranení, rozlúčil sa s blízkymi a aby ich ochránil, radšej odišiel. Vedel, že musí ísť. Nevedel prečo, nevedel kam, len vedel, že musí odísť...