Pavličkovi bola každá minúta drahá. - Ale ja naozaj nemôžem čakať, lebo vybuchnem! Pacienti sa ubolene zasmiali: - Z malého pána malý strach ! K ďalšiemu objasňovaniu nedošlo, lebo sa otvorili dvere a kým mohli rozsedení čakajúci Pavličkovi zabrániť, vbehol dnu. - Čo vám je? – spýtal sa lekár. - Kvapká mi na karbid. - Chcete povedať, že ste duševne chorý? - Nie. Doslovne mi kvapká na karbid. - To je nonsens, V hlave je mozog. - Je. Ale musí tam byť aj karbid, pretože ináč by nemalo význam kvaokať. A kvapká mi. Najvyšší čas, aby ste mi pomohli. Kým to nevybuchne. Dám si dolu prilbu. - Načo? - Priložte fonendoskop a budete to počuť.