"Plávali spolu okolo hradu, celého obrasteného vodnou zeleňou. Potom sa prechádzali po dne a zbierali farebné kamienky pre šťastie. Napokon si sadli na veľkú zaoblenú skalku, chrbtami sa ľahučko opreli jeden o druhého a dlho spolu mlčali. Voda im prečesávala vlasy a spletala dohromady. Žblnk chcel niečo povedať, ale pery nie a nie sa oddeliť jedna od druhej. Iba srdce mu bilo ako zvon."