Neodpovedal som. Tí dvaja ma za krátky čas položili na lopatky a mali pravdu. Veľkú pravdu. Žiaľ. Práve sme pili kávu, keď som im oznámil svoje nepremyslené, ale pomerne automatické rozhodnutie. „Budem konať dobro pre všetkých.“ Teraz pre zmenu nechápali oni a musel som im to vysvetliť. „Presvedčili ste ma. Mám veľa voľného času, dokonca som prechodne zavrel kanceláriu. Chcem začať robiť dobré skutky pre ľudí, ktorých ľúbim. Ibaže potajomky.“ „Prečo potajomky?“ spýtal sa Massimiliano. „Lebo dobročinnosť sa na verejnosti neukazuje. Oná sa v skrytosti.“ Vidí sa mi to správne. Nepochopil som však čo máš na mysli.“ „Ani ja, priateľu. Ani ja. No viem, že niečo podnikneme.“ „podnikneme?“ opýtal sa znepokojene Giannandrea. „Podnikneme. Vnukli ste mi nápad, preto vás považujem za schopných a pripravených na boj. Dúfam, že ma v tomto zložitom okamihu života nenecháte samého. Alebo nie sme priatelia?“ Zaváhali.