Hlucháň si spieval jedna radosť a čarovná pieseň lásky znela dolinou. Na hlavný hrebeň Nízkych Tatier od Ďumbiera po Chopok prenikli prvé svetelné lúče. Sú v prírode momenty, ktoré ani najväčší majster pera a myšlienok nedokáže opísať, myslím si, že tieto patrili tiež medzi ne. Po hodnej chvíli hlucháň zletel zo smreka a spieval si ďalej na starom pni. Jeho predvádzanie nemalo konca. Spúšťal krídla, roztvoril veľký vejárový chvost a tokal. Podstatne tichšie sa mu už ozvala aj hluchánia sliepka. Za ten výkon si lásku a párenie určite zaslúžil.