„Kým mi stará mama v slzách vkladala veci do kufra, otec sa so starým „apom“ zhovárali. Zhodli sa, že ani v ďalších rokoch ich úspešný život nečaká. Obávali sa, že politické pomery v Európe budú viesť k vojne, k utrpeniu miliónov ľudí. Očakávali tragické časy. So smútkom a slzami v očiach som odchádzal zo svojho rodného mesta, kde som mal toľko priateľov, s ktorými som prežil krásne chvíle. Mal som nadovšetko rád svojich starých rodičov, lúky, lesy i vŕšky, ktoré mesto obklopovali. Miloval som voňavé lipy, ktoré dávali potravu včelám a chudobní i bohatí si pochutnávali aj na chutnom čaji z ich kvetov. Obľuboval som mladé výhonky gaštanov, ktoré rástli všade na uliciach i parkoch a v čase kvetu žiarili ako svietniky. Mal som rád papradie na svahoch, na ktorých som často spolu s mamou zbieral maliny alebo černice. Miloval som to slnečné mesto, ktoré aj v nevľúdnych časoch dýchalo na mňa prítulnosťou a pohodou....”