Patrick stŕpne. Pohľad mu kĺže z jednej na druhú. Zdá sa, že mu konečne zaplo. Napokon sa pozbiera a vyhŕkne. „Hej, chalani,“ hlasno osloví kamarátov, „predstavím vám Snehulienku, chcete?“ „Panebože,“ zjojkne Mo. Patrick sa zastaví tesne pred ňou. Na mňa sa ani nepozrie. Mo nemá na výber, musí zdvihnúť hlavu a pozrieť sa mu do očí. „Nemysli si, že ti to tak ľahko prejde,“ zasyčí na ňu. „Priprav sa na to, že pomsta bude sladká.“ Až potom fľochne pohľadom na mňa. „Platí to aj pre teba. Škoda,“ dodá pohŕdavo, „mohli sme si spolu trochu užiť.“ Mo sa medzitým spamätala a nahlas odvrkla: „Vôbec nechápem, čo sa ti nepáči. Veď sme si super užili, nie?“ Pichne ho prstom do brucha a usmeje sa naňho, akoby bola Pamela Andersenová. A poslala mu vzdušný božtek. „Pf!“ odvrkne si Patrick, odvráti sa od nej, kývne na svojich poskokov a ide preč. Mo sa víťazoslávne usmeje. Vydrží to len chvíľu, kým pred obchodom s mobilmi, sotva pár metrov od nás, nezazrie Jonathana.