O dievčatku, ktoré prehltlo oblak veľký ako Eiffelova veža
AUDIOUKÁŽKY Z KNIHY
Pridajte vašu nahrávku
audio
CITÁTY Z KNIHY
Holič už vytiahol hrebeň aj nožnice z mojej brčkavej hrivy, a tie mu ovisli v nehybných rukách. Naozaj ste povedali Providencia Dupoisová?
Holič už vytiahol hrebeň aj nožnice z mojej brčkavej hrivy, a tie mu ovisli v nehybných rukách. Naozaj ste povedali Providencia Dupoisová? Osobne Providencia Dupoisová? – zvolal a položil obidva nástroje na sklenený stolík predo mnou, akoby naňho odrazu doľahla veľká únava. To bol prvý prejav záujmu, odkedy sme sa začali zhovárať, vlastne odkedy som spustil svoj monológ.
Samozrejme, že všetko, čo preciťovali v tom zvláštnom období, nebolo nič v porovnaní so správou, ktorá sa na nich o tridsaťpäť rokov neskôr vyrútila a
Samozrejme, že všetko, čo preciťovali v tom zvláštnom období, nebolo nič v porovnaní so správou, ktorá sa na nich o tridsaťpäť rokov neskôr vyrútila ako vlna cunami. Jedného letného dňa si totiž ich dcéra vzala do hlavy, že sa naučí lietať.
" Bol som natoľko zmätený, že chvíľu som si dokonca myslel, že... no viete, že je to dievča, s ktorým som čosi mal, no a nespoznal.
" Bol som natoľko zmätený, že chvíľu som si dokonca myslel, že... no viete, že je to dievča, s ktorým som čosi mal, no a nespoznal. V mladosti som mával menšie úspechy... Lenže nebolo pochýb, hoci chodievala v šiltovke a vo veste námorníckej farby, toto super dievča bolo naozaj moja poštárka..."