Pumbaa došiel k stromom. O krátku chvíľu nastala tma. Vybral si miestečko medzi dvoma kmeňmi a uložil sa na spánok. "Moja postieľka je pohodlnejšia. A som hladný," šepkal si pre seba, až mu klesli viečka. "A cnie sa mi za kamarátmi." Pozrel sa hore na okrúhly mesiac a ticho zavolal: "Dobrú noc." Ďaleko, ďaleko, na brehu rieky sa Simba a Timon chystali na spánok. "Myslíš, že ten mesiac vidí aj Pumbaa?" opýtal sa Timon. "Určite," ubezpečoval ho Simba. "Chýba mi. Bez neho to nie je ono," vzdychol si Timon. "Pôjdeme ho hľadať, len čo ráno vyjde slnko," sľuboval Simba. "A privedieme ho naspäť."