Celý svoj dospelý život, a je to už, hrôza pomyslieť, takmer celé štvrťstoročie, uvažujem o tom, ako správne žiť nielen ako osoba, ale aj ako príslušník spoločenstva. A o tom, čo by mali robiť také orgány a čo iné, za akých podmienok, za aké peniaze, pre koho a prečo. Keď som sa v roku 2010 vydal do verejnej služby, ponúkol som verejnosti knihu Štekajúca karavána, ktorá bola zbierkou mojich dovtedajších textov. Dnes to robím znova s textami z ostatných troch rokov. Sú v nich aj veci, v ktorých som sa pomýlil. Nehanbím sa za tieto omyly; viac by som sa hanbil, keby som ich teraz chcel pred vami utajiť. Neurobím to, pár tých textov som síce mierne upravil, ale naozaj len pár a len formálne, nie obsahovo. Chcem totiž povedať ľuďom čo najviac o tom, ako veci vidím – je to ich právo a je to zároveň moja povinnosť. Autor