Ale Omar neprestával. Až po čase si gazda uvedomil – tak ako somár v studni – že to nie nápad na zahodenie. Začal robiť to, čo on. Zo stien jamy rukami naberal zem a hádzal si ju pod nohy. Jama sa síce rozširovala, ale zároveň sa stala plytšou. Takto spoločne pracoval dlhé hodiny. Keď ich našli ľudia, ktorí sa vybrali gazdu hľadať, už bol takmer vyslobodený. Možno mu somár až toľko nepomohol svojimi kopýtkami, ale svojou skúsenosťou zo studne určite.