Ale aj napriek tomu ďakoval všetkým bohom, od Perúna až po Svaroga, že mu dali viac, než si zaslúžil. A dokonca aj v tej chvíli, keď spomínal na svoje, najskôr prehnané, nároky na jediné dieťa, pociťoval pokoru a vďaku. Tých pár obhorených zvyškov, čo im zvýšili po osudnej noci, zbalili do uzlíkov a putovali krajom. Najprv hľadali prístrešok u blízkych a rodiny, ale každý pred nimi zatvoril dvere, zaplesol okenicu. Nakoniec ich prichýlila pustovníčka. Stačil sľub dochovania, kým ju nepovolá Náva, a teplo domova si našlo novú rodinu. So starým domom sa zbavili minulosti. Zabudli na spálenisko, potulného pastiera aj život pod lesom. Museli začať odznova. A toho sa aj držali.