„Som rád, že som emigroval,“ povedal Paddington, keď si vystretou labkou pritiahol tanier bližšie. „Myslíte si, že by sa niekto nahneval, keby som si sadol na stolík a najedol sa tak?“ Skôr než sa pán Brown zmohol na odpoveď, už bol medveď hore a pravou labkou sa zmocnil prvého kúska. Bol to veľký koláč, najväčší a najlepkavejší, aký pán Brown našiel, a trvalo len okamih, kým sa celá plnka z koláča rozliala po Paddingtonových fúzoch. Ľudia začali do seba štuchať a uprene sa na medveďa pozerali. Pán Brown ľutoval, že nevybral obyčajný koláč bez plnky, ale nemal skúsenosti, ako sa správať pri medveďoch. Miešal si čaj a pozeral sa von oknom, tváriac sa, akoby na stanici Paddington s medveďom popíjal čaj každý deň.”