Šiel som za starým otcom dolu chodníčkom. Moriak bol ťažký, ale mal som dobrý pocit z toho, že ho mám na pleci. Slnko sa naklonilo k vzdialenejšiemu vrchu, prenikalo cez konáre stromov popri chodníku a vypaľovalo na ňom zlaté ornamenty. Vietor v toto neskoré zimné popoludnie zamrel a ja som počul starého otca predo mnou pohmkávať si. Túžil som prežívať túto chvíľu navždy… lebo som vedel, že som starému otcovi urobil radosť. Pochopil som Cestu.