Vždy existuje spôsob, ako napraviť chybu...
Tým, kým som dnes, som sa stal v zime roku 1975. Bolo to veľmi dávno a to, čo sa vraví o minulosti, nie je pravda. Naučil som sa, ako ju pochovať. No minulosť sa aj tak prederie na povrch.
Jedného dňa vlani v lete mi zavolal môj priateľ Rahim Chán z Pakistanu. Požiadal ma, aby som ho prišiel navštíviť. Rozmýšľal som o tom, čo povedal krátko predtým, ako zavesil. Došlo mi to až neskôr. Jestvuje spôsob, ako sa stať zasa dobrým. Spomenul som si, ako som žil, kým neprišla zima 1975. Urobila zo mňa to, čím som dnes.
Amir žije v exile, tisíce kilometrov vzdialený od rodného Afganistanu. Vo svojom rozprávaní spomína na Hasana, sluhu a verného priateľa, s ktorým ho spájalo takmer bratské puto. Hoci boli vychovávaní v jednom dome, delila ich neprekonateľná spoločenská priepasť vtedajšieho Kábulu. Amir bol chlapec z bohatej rodiny, Hasan zas patril k nenávidenej hazarskej menšine. Ich nezvyčajne silný vzťah sa naruší po tom, čo Amir po vyhratých pretekoch šarkanov zbabelo zradí Hasana. Vstup sovietskych vojsk na územie Afganistanu, ale i vzájomné bratovražedné boje prinútia Amirovu rodinu emigrovať do Kalifornie a Amirovi sa na čas podarí uniknúť výčitkám svedomia. V Amerike sa po ťažkých začiatkoch napokon presadí ako úspešný spisovateľ, ale minulosť ho stále prenasleduje. V jeho vlasti však ešte stále žije človek, ktorý pozná spôsob, ako sa stať zasa dobrým…