„Musíš vedieť, že ľudia sa nie bez príčiny pridržiavajú priemernosti, zmätku a šarlatánstva, ilúzií a vyblýskaných povrchných vedomostí, čiže nevzdelanosti. Lebo kultivovanosť je odhalenie a schopnosť znášať pravé poznanie všetkých vecí, pravdu. Zniesť pravdu je vždy veľmi ťažké. Kultivovanosť, čiže poznanie skutočnosti a pravdy, si vyžaduje mimoriadnu odvahu. Človek poznáva pravdu celým srdcom, osudom, celou svojou bytosťou.“
Máraiho Kniha byliniek (Füves könyv, 1943; prvé vydanie v slovenčine Kalligram 2001) sa teší veľkej čitateľskej obľube. Obsahuje početné maximy, vtipné, a pritom veľmi triezve, nemilosrdné postrehy či akési stručné a jadrné záznamy životnej skúsenosti. Je to v podstate kniha zápiskov, ktorá by mohla zaujať dôstojné miesto medzi spismi Marka Aurelia, Senecu, Montaigna či Lao-ceho. Toto útle a nevtieravé dielko Sándora Máraiho chce byť vlastne spoľahlivým, múdrym a zrozumiteľným spoločníkom do chvíľ pohody i nečasu. Napriek tomu, že je záznamom autorovho náhľadu na život, nemožno v ňom hľadať ucelený, prísne sformulovaný filozofický systém. Možno práve v tom spočíva jeho najväčšie čaro. A ešte azda v tom, že v originálnej podobe sprístupňuje myšlienkový fundament jedného monumentálneho životného diela.