Sotva dozvonil, vošla do dverí dejepisárka a k tomu aj naša triedna Alžbeta Komárová, ktorá nám fakt pije krv, s akýmsi naozaj čudným dievčaťom. Malým, trochu tučným, so svetlou pokožkou posiatou pehami rôznej veľkosti, hrdzavočervenými vlasmi ako drôtenka, ovisnutými plecami, úzkymi perami v tvare polmesiaca obráteného nadol a obrovskými jasnomodrými očami. Nemala školskú tašku. Mala iba hnusnú, krikľavo zelenú, lesklú kabelu, ktorá sa jej hompáľala na bruchu.