“Jednou z najúžasnejších ľudských vlastností je naša schopnosť sa rýchlo prispôsobiť novým situáciám. Zvyčajne sa dokážeme prispôsobiť a jednoducho žiť ďalej namiesto toho, aby sme sa ustavične radovali z každej novej veci alebo trúchlili nad stratami. Tá istá vlastnosť nám však zároveň bráni uvedomiť si, čo máme a vedie nás k pohŕdaniu dosiahnutým pokrokom. Zrejme preto si neuvedomujeme hodnotu toho, čo máme, až kým to nestratíme. Aby Švédi koncom 19. storočia prežili, primiešavali si do chleba kôru, lišajníky a trávu. Počas rokov hladomoru musela generácia môjho pra-pra-pra-prastarého otca rozomlieť kosti rýb a iných zvierat na múčku, aby si uvarili kašu. Vilhelm Moberg vo svojej rozprave o švédskej histórii poznamenáva: …žiadne z úžasných predurčení švédskeho ľudu nie je také prekrásne a obdivuhodné, ako toto: schopnosť všetkých prežiť.