Prvý raz v dejinách ľudstva sa milióny mužov a žien odvrátili od Boha. Nechcú s ním mať nič spoločné. Ale v minulosti naši predkovia podnikali dlhé a strastiplné púte, aby okúsili posvätnú realitu. Svoje nevšedné zážitky opisovali ako Boha, Brahmana, Nirvánu alebo Tao: náboženstvo definovalo človeka. V súčasnosti sa rady ateistov na celom svete rozrástli a zanovito odriekajú svojskú modlitbu – Boh neexistuje. Vyznačujú sa rovnakým oduševnením ako kresťanskí misionári v časoch horlivého šírenia viery.
Kto alebo aký je Boh? Túto otázku skúma Karen Armstrongová nielen v diele História Boha, ktoré jej prinieslo celosvetový úspech, ale v hľadaní pokračuje aj v publikácii Kauzu vyhral Boh. Pritom dochádza k poznaniu, že ľudstvo si v každom čase formulovalo obraz Boha podľa vlastných potrieb. Pre tri monoteistické náboženstvá – židovstvo, kresťanstvo a islam, ale aj pre iné náboženské predstavy platí, že nový obraz Boha sa presadil len vtedy, keď to ľuďom pomohlo v ich každodenných starostiach.
Armstrongová sleduje históriu viery od paleolitu až po súčasnosť a ukazuje, že veda a náboženstvo ešte prednedávnom neviedli medzi sebou ľúty boj. Veda však zmenila tón ich dialógu. Zmysel slov ako viera a tajomstvo sa od základu zmenil, takže ateisti aj teisti v súčasnosti hovoria aj premýšľajú o Bohu spôsobom, aký by naši predkovia pokladali za nanajvýš šokujúci.
Prečo v súčasnosti nemožno uveriť v Boha? Má Boh budúcnosť aj v ére agresívneho vedeckého racionalizmu? Karen Armstrongová je presvedčená, že ak sa tvorivým pohľadom pozrieme hlboko do minulosti, budeme schopní dospieť k viere, ktorá sa bude vedieť nanajvýš priamo vysloviť k potrebám nášho utrápeného a nebezpečne polarizovaného sveta.