Vo svojom diele Etniká zhrnul staroveké správy o Byble do nasledujúcich riadkov: Mesto ležiace vo Fenícii, najstaršie zo všetkých; založené Kronom a pomenované podľa Bybly, dcéry Miléta. Dočítame sa tiež, že obec bola pomenovaná Byblos preto, lebo tam bol uschovaný od nepamäti bez škôd papyrus. Iní naproti tomu uvádzajú, že tam Isis, keď oplakávala Osirisa, odložila diadém, a ten bol vyhotovený práve z papyrusu, a to z lyka egyptských krovín, ktorým Níl umožnil v močariskách vyrásť do výšky. Lokálne ložiská medi, bohaté cédrové lesy, dva prírodné prístavy a dostatok pitnej vody v oblasti prispeli rozhodujúcou mierou k vzniku dôležitého mestského centra. Mesto sa formovalo okolo prameňa a do dejín sa vďaka zásobovaniu Egypta cédrovým drevom dostalo v podobe hieroglyfických nápisov už v treťom tisícročí. Štefan Byzantský sa tak pravdepodobne nemýlil, keď považoval Byblos za najstaršie mesto Fenície a nemýlil sa ani v pôvode jeho gréckeho názvu, ktorý odvodzoval od papyrusu. Gréci papyrus označovali slovom byblos, lebo práve cez Byblos Feničania exportovali egyptský papyrus do Egejskej oblasti. Grécke slovo biblion, kniha (z papyrusu), v množnom čísle biblia sa odrazilo aj do súčasného označenia Biblie, teda Knihy kníh.