Bývalý rektor univerzity, kde učím, sa raz priznal, že keď študoval na Massachusetskom technologickom inštitúte (MIT), matka ho úpenlivo prosila, aby sa zapísal aspoň na jednu prednášku z histórie. Skvelý mladý ekonóm sebavedome namietal, že sa viac zaujíma o budúcnosť ako o minulosť. V skutočnosti však neexistuje nijaká budúcnosť v množnom čísle. Existujú početné interpretácie dejín, nepochybne nie jediná a vyčerpávajúca, avšak iba jedna minulosť. A hoci je už minulosť preč, z dvoch dôvodov je nenahraditeľná pre naše chápanie toho, čo prežívame dnes a čo nás čaká zajtra, prípadne neskôr. Po prvé,, súčasná svetová populácia predstavuje iba 7 percent všetkých ľudských bytostí, ktoré kedy žili na Zemi. Mŕtvi počtom prevyšujú živých, matematicky povedané v pomere štrnásť k jednej, a my na vlastnú škodu ignorujeme skúsenosti tejto veľkej väčšiny ľudstva Po druhé, minulosť je skutočne jediným spoľahlivým prameňom poznatkov o prchavej prítomnosti a o početných budúcnostiach, čo nás čakajú, pričom v skutočnosti nastane iba jedna z nich. História nespočíva v tom, ako skúmame minulosť, spočíva v tom, ako skúmame sám čas...