„Strýko zamieril ku skale, kde Hans uložil prístroje. Vykračoval rezko, bol veselý, radostne si mädlil ruky. Držal som s ním krok a bol som zvedavý, či som sa v odhade smeru nepomýlil. Keď sme prišli ku skale, strýko položil buzolu na plochý vodorovný kameň a pozoroval tancujúcu strelku. Tá sa zopár ráz pootočila, vychýlila a potom sa ustálila. Strýko na ňu chvíľu civel, potom si pretrel oči, znovu sa na ňu zahľadel a napokon, úplne bezradný, obrátil sa ku mne. -Čo to má znamenať? - opýtal sa skôr seba než mňa. -Pozri sa, - kývol na mňa. -Nože sa pozri! Prekvapenie mi vyrazilo dych a vzalo reč. Hrot strelky ukazoval sever tam, kde sme predpokladali, že je juh."