Už z cesty počuje Kristínin spev. Vychodí z kuchyne. To je dobre. Kúpime si pacholiatko s modrýma očima, s modrýma očima..... Zmocňuje sa ho neha. Ani necíti ťarchu na chrbte. Vchádza do prešovne prenežnený. Skladá putňu a vsýpa jej obsah do kopčaha. Už berie kolesnú kľuku do rúk, keď z kadečky, celkom pod mlyncom, počuje chlípanie. Sedí si na dne kadečky, v hroznovom rmute, a ručičkou naberá kalný zelený mušt, chlípe, oblizuje sa, anjelsky sa usmieva. Marek! Ach, ty maškrtník! – raduje sa Urban, ťahajúc Marka z vínovej brečky. Z topánok, nohavičiek, z košieľky, z kabátika kvapká mu mušt. Všetko na ňom je sladké a lepkavé. Vnáša ho do kuchyne, vreštiaceho a urazeného.