Po zmenách vo východnej Európe v roku 1989 bolo vedúcim predstaviteľom KGB zrejmé, že na prípravu prechodu do nových kapitalistických pomerov im už nezostáva veľa času. Generál Bobkov sa rozhodol tento čas využiť na realizáciu tajnej operácie, ktorá výrazne ovplyvnila aj ponovembrové pomery v Česko-Slovensku a po vyhlásení samostatnosti aj v Slovenskej republike. Na jeseň 1990 totiž vydal Bobkov pokyn, aby boli dôstojníkmi KGB zakladané firmy, banky a nadácie, ktoré budú spravované príslušníkmi KGB alebo inými dôveryhodnými osobami. Do KGB firiem, bánk a nadácií boli potom presúvané finančné prostriedky KGB, ako aj majetok Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Išlo o miliardy dolárov. Generáli KGB tak získali finančný kapitál, ktorý im zaručoval „netrhový“ náskok v nových režimoch. Tento finančný kapitál bol potom používaný v privatizácii na nákup štátnych podnikov a bánk. KGB finančné štruktúry sa zakladali nielen v Rusku, ale aj v zahraničí. A nielen na Západe či v Karibiku, ale všade tam, kde mali vtedajší velitelia KGB k dispozícii „dôveryhodné osoby“. Teda aj v krajinách Strednej Európy, medzi ktoré patrí aj Slovensko. V bývalom Česko-Slovensku mal generál Bobkov „dôveryhodnú osobu“. Svojho lojálneho človeka, ku ktorému mal takmer otcovský vzťah. Bol to generál Alojz Lorenc, posledný šéf komunistickej tajnej polície. Alojz Lorenc si podľa jeho vlastných slov generála Bobkova vážil a strávil s ním aj nejednu „služobnú aj súkromnú chvíľu“. Lorenc neskôr v rozhovoroch potvrdil, že sa s Bobkovom stretával aj po roku 1989. Ako sa vyjadril, veci sa zmenili, ale „dôvera zostala”.