Potom sa zhlboka nadýchol slaného morského vzduchu a sústredil sa na prípad, ktorým sa bude zrejme zaoberať ešte dlho. Nebude to veru jednoduché.

Spočiatku sa nevedel sústrediť. Mal by zavolať Suzanne, ale nechcelo sa mu. Nedokázal by jej povedať do telefónu, čo bolo u lekára. Stretli sa pred vyše polrokom. Ani mu len nenapadlo, že po náhlej Ingridinej smrti pred tromi rokmi nadviaže nový vzťah, ale vrtkavá náhoda to chcela inak. Zoznámili sa pri vyšetrovaní dvoch brutálnych vrážd. Bez jej pomoci by prípad nevyriešili. Nevdojak sa pohrával s obrúčkou, ktorú ešte stále nosil na prste. Vždy sa cítil previnilo, keď myslel na Suzanne a do toho sa mu zamiešali spomienky na Ingrid. Zaliali ho ako zákerná vlna.

„Nepatria k jednému telu,“ vyhlásil sebaisto. Mortensen poťažkal v ruke objektív a pochybovačne sa zahľadel na topánku na pláži. „Prečo si to myslíš? Zdá sa mi, že vyzerá presne tak isto ako tá predtým.“ „V tom je práve problém,“ upozornil ho Wisting. „Je to ľavá teniska. Aj tá predtým bola ľavá.“