18.08.2015 22:26

Dvanáct povídek o poutnících    

UKÁŽKA Z AUDIOKNIHY

hlas: Ladislav Mrkvička
zdroj:

Pridajte vašu nahrávku

audio

CITÁTY Z KNIHY

Pridajte váš citát

text

O knihe

Dvanáct brilantních krátkých příběhů s latinsko-americkou tématikou volně spojuje motiv poutníka a sevřený, jednotný styl. Autor nás vtahuje do děje prostřednictvím nečekaných a nevšedních situací a na malém prostoru rozvíjí lidské osudy. Ukazuje nám život bez příkras,... Ukáž Viac
Dvanáct brilantních krátkých příběhů s latinsko-americkou tématikou volně spojuje motiv poutníka a sevřený, jednotný styl. Autor nás vtahuje do děje prostřednictvím nečekaných a nevšedních situací a na malém prostoru rozvíjí lidské osudy. Ukazuje nám život bez příkras, jeho krutost a jeho krásu. Márquez tyto působivé povídky cizeloval mnoho let a jsou považovány za jedno z jeho vrcholných děl. Skryť

O Autorovi

Gabriel García Márquez

Gabriel José García Márquez (1927 – 2014) bol kolumbijský spisovateľ. Bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov magického realizmu, hoci jeho tvorba bola natoľko rozsiahla, že sa nedá presne začleniť do určitého žánru. V roku 1982 dostal Nobelovu cenu za literatúru. Narodil... Ukáž Viac
Gabriel José García Márquez (1927 – 2014) bol kolumbijský spisovateľ. Bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov magického realizmu, hoci jeho tvorba bola natoľko rozsiahla, že sa nedá presne začleniť do určitého žánru. V roku 1982 dostal Nobelovu cenu za literatúru. Narodil sa v Kolumbii v meste Aracataca v čase, keď v nej vrcholila tzv. Banánová revolúcia. Ako najstaršieho z dvanástich súrodencov ho vychovávali jeho starí rodičia, ktorí mali na jeho tvorbu značný vplyv. Jeho starý otec bol plukovníkom na strane liberalistov v kolumbijskej občianskej vojne a stará matka mu rozprávala príbehy z čias Banánovej revolúcie. Po smrti starého otca sa ako osemročný vrátil k rodičom a súrodencom, ktorých si sotva pamätal. Tam začal navštevovať základnú a neskôr aj strednú školu. Vzhľadom na to, že Márquez bol bystré a nadané dieťa, poskytli mu štipendium, vďaka ktorému mohol bez problémov dokončiť strednú školu. Neskôr začal v Bogote študovať právo, ktoré však nedokončil a začal sa venovať žurnalistike. V tom čase začal uverejňovať svoje prvé poviedky v novinách El Heraldo. Od roku 1948 bol novinárom a dopisovateľom rôznych provinčných novín. Ako spravodajca významného bogotského listu El Espectador pôsobil v Európe i na revolučnej Kube. V päťdesiatych rokoch napísal niekoľko poviedkových próz, s ktorými nebol veľmi spokojný, a tak sa pustil do písania filmovej kritiky, v Ríme dokonca vyštudoval réžiu. V roku 1955 vyšiel jeho prvý román Opadané lístie v malom bogotskom vydavateľstve potom, ako ho v prvom odmietli. V roku 1958 sa vrátil do Kolumbie a oženil sa s Mercedes Barchovou. V roku 1961 sa s rodinou presťahoval do Mexika. Sústredil sa na rodinu (narodili sa im dvaja synovia Rodrigo a Gonzalo) a v Barcelone písal aj filmové scénáre. V roku 1967 sa konečne dostavil literárny úspech, Sto rokov samoty, za tri roky sa predalo víac než pol milióna výtlačkov. Táto kniha mu priniesla dlho očakávanú slávu a peniaze, ktoré mu umožnili venovať sa písaniu. Medzitým sa začal aktívne zapájať aj do politického diania. V roku 1982 dostal Nobelovu cenu za literatúru a peniaze použil na vytvorenie vlastného denníka „El Otro“. Bol veľmi dobrým priateľom Fidela Castra. V roku 1999 ochorel na rakovinu lymfatických uzlín, neskôr trpel demenciou. Žil v Mexiku, kde aj zomrel vo svojom dome, 17. apríla 2014 na zápal pľúc. Skryť

Video