07.05.2017 19:30

Kognitívne paradigmy  

AUDIOUKÁŽKY Z KNIHY

hlas: Andrea Sadloňová
zdroj:

Pridajte vašu nahrávku

audio

CITÁTY Z KNIHY

Pokiaľ ide o oblasť poznávania sveta vecí, najrozsiahlejší výskum a najzaujímavejšie diskusie sa viedli o tom, aké predstavy má dieťa o zakrytých pred
Pokiaľ ide o oblasť poznávania sveta vecí, najrozsiahlejší výskum a najzaujímavejšie diskusie sa viedli o tom, aké predstavy má dieťa o zakrytých predmetoch. tradíciu tohto výskumu založil ešte Jean Piaget (1896 – 1980). Podľa neho malé dieťa nemá pojem stáleho predmetu, ten je výsledkom dlhodobého vývinového procesu, ktorý vrcholí okolo dvanástich mesiacov. Podľa Piageta svet dieťaťa (vo veku do deviatich mesiacov) je, filozoficky povedané, svetom radikálneho solipsistu. je to svet ustavične objavujúcich sa a miznúcich predmetov. O čo ide, si môžeme objasniť na veľmi jednoduchom experimente.
Andrea Sadloňová
SkryťUkáž Viac

Pridajte váš citát

text

O knihe

Dá sa povedať, že v kognitívnej vede, napriek vzájomnej rivalite a nekompromisnej kritike, v súčasnosti koexistujú tri hlavné paradigmy: symbolová (podľa nej sa myseľ podobá na digitálny počítač, ktorý má k dispozícii symbolové reprezentácie a manipuluje s nimi podľa určitýc... Ukáž Viac

Dá sa povedať, že v kognitívnej vede, napriek vzájomnej rivalite a nekompromisnej kritike, v súčasnosti koexistujú tri hlavné paradigmy: symbolová (podľa nej sa myseľ podobá na digitálny počítač, ktorý má k dispozícii symbolové reprezentácie a manipuluje s nimi podľa určitých syntaktických pravidiel), konekcionistická (v rámci ktorej sa kognitívne funkcie modelujú pomocou umelých neurónových sietí, inšpirovaných vlastnosťami mozgu) a stelesnenej kognície (ktorá kladie dôraz na senzomotorickú inteligenciu a ukotvenosť kognície v materiálnom a sociálnom prostredí). Hoci každá z týchto paradigiem vznikla v rôznej dobe, novšia paradigma nikdy celkom nedeštruovala predchádzajúce, skôr naopak: paradigmy sa navzájom doplňujú a stimulujú. Samozrejme, táto situácia má vplyv na riešenie aktuálnych problémov v rôznych oblastiach výskumu, ktorým sa venujú jednotliví autori monografie. Či už ide o oblasť intenzívneho skúmania vývinu kognície, nekonečné pokusy o pochopenie mentálnej kauzality, efektívnosť (resp. neefektívnosť) intuitívneho usudzovania, modulárnu alebo nemodulárnu povahu centrálnych kognitívnych procesov, explanačnú silu teórie zrkadliacich neurónov alebo o ďalšie problémy či oblasti. Autori monografie využívajú celú škálu metód skúmania od teoretických analýz, cez počítačové simulácie, až po experimentálne metódy. Súvisí to s podstatnou vlastnosťou kognitívnovedného skúmania, t. j. s jeho prierezovosťou a s využívaním metód všetkých relevantných disciplín. A práve preto je aj zloženie autorského tímu interdisciplinárne a tvoria ho filozofi, psychológovia i informatici.

Skryť