29.06.2015 12:51

Panička v líščej koži  

AUDIOUKÁŽKY Z KNIHY

hlas: Gabriela Kvašňovská
zdroj:

Pridajte vašu nahrávku

audio

CITÁTY Z KNIHY

Odhovárala mať syna od jeho úmyslu.
Odhovárala mať syna od jeho úmyslu. Len keď nepomáhali ani slová, ani plač, pozametala, čo bolo ešte na dne súseka, a z poslednej hrsti ražnej múky upiekla mu na cestu posúch. Mládenec si ho najprv zobral, no keď sa pozrel na chuderu mať, vyložil ho z kapsy a vraví: „Len si ho nechajte, mamka, a v zdraví užite. Ja sa už o seba postarám.“ A s tým sa vybral preč.
Gabriela Kvašňovská
SkryťUkáž Viac

Pridajte váš citát

text

O knihe

Slovenské ľudové rozprávky zo zbierky sama Czambela v podaní Ondreja Sliackeho. Po vyše storočí ožívajú pod citlivou rukou spisovateľa staré príbehy a ukazujú sa v celej kráse.
Nádherná knižka plná zázračností a rozprávkových skvostov.

O Autorovi

Samo Czambel

Samo Czambel (1856 – 1909) bol slovenský jazykovedec a prekladateľ. Vedeckým bádaním, ktorého výsledkom boli jeho jazykovedné práce, sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovnej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné diela patria Príspevky k dejinám jazyka slovenského... Ukáž Viac
Samo Czambel (1856 – 1909) bol slovenský jazykovedec a prekladateľ. Vedeckým bádaním, ktorého výsledkom boli jeho jazykovedné práce, sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovnej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné diela patria Príspevky k dejinám jazyka slovenského (1887), Slovenský pravopis (1890), K reči o slovenskom pravopise (1891) a najmä kodifikačná Rukoväť spisovnej reči slovenskej (1902) založená na stredoslovenskom nárečí, v ktorých korigoval nedôslednosti hodžovsko-hattalovskej kodifikácie a prispel k upevneniu spisovnej normy slovenského jazyka. Tretie vydanie jeho Rukoväte – redigované a upravené na základe tzv. martinského úzu Jozefom Škultétym po autorovej smrti (vyšlo 1919) – sa stalo základom súčasnej spisovnej slovenčiny a do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo de facto normou spisovného jazyka. Bol autorom teórie o juhoslovanskom pôvode Slovákov a slovenčiny, ktorú publikoval v diele Slováci a ich reč (1903). V diele Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov (1906) chcel preskúmať jazykový materiál z celého Slovenska, no stačil spracovať iba časť o východoslovenských nárečiach. Bol tiež autorom básní (Z cestovného denníka, 1922), besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu, a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. Skryť