Majster trilerov Lars Kepler je tu opäť s knihou, od ktorej neodtrhnete zrak!
Ak sú lampy rozsvietené, môže ťa stalker vidieť zvonku, ale ak sú zhasnuté, ty neuvidíš stalkera, ktorý je už vnútri.
Na e-mailovú adresu Úradu kriminálnej polície prišlo video. Niekto sa vkradol do záhrady rodinného domu a tajne nakrútil ženu cez okno. Na ďalší deň sa našlo jej telo, zomrela na následky rezných a bodných rán. Polícia dostala ďalšie video, ale neobsahovalo nijaký záchytný bod, podľa ktorého by bolo možné ženu identifikovať. A potom už bolo neskoro. Björn Kern našiel doma surovo zavraždenú manželku Susannu a utrpel takú ťažkú psychickú traumu, že vyupratoval celý dom a mŕtvu uložil do postele. Možno videl nejaký dôležitý detail, ale bol v akútnom šoku a policajti ho nemohli vypočuť.
Vyšetrovatelia pri pátraní po sériovom vrahovi povolali na pomoc psychiatra a psychoterapeuta Erika Mariu Barka a ten uviedol Björna do hypnotického stavu. Lenže to, čo mu muž v hlbokom tranze porozprával, spôsobilo, že Erik sa rozhodol polícii klamať.
V roku 1921 zverejnil francúzsky psychiater de Clérambault štúdiu o pacientovi, ktorý mal imaginárny milostný vzťah. Tento prípad považujú mnohí za prvú odbornú analýzu stalkera. Dnes sa za stalkerov označujú ľudia, ktorí trpia syndrómom prenasledovateľa, chorobnou posadnutosťou pozorovaním inej osoby. Takmer desať percent ľudí sa počas svojho života stalo obeťou nejakej formy stalkovania.