"Keď jednorožec opäť Martina navštívil, musel ísť za ním až do zadnej miestnosti, lebo si tam chystal nádoby potrebné na prípravu liekov. Nádoby mali všelijaké tvary a podľa toho aj mená. Boli tam kotlíky, trojnožky, helmy, banky aj krivule. Keď sa zvítali, Martin si spomenul na poslednú rozprávku a povedal: - Ľudia si prikladajú skorocel aj na vyrážky alebo ho i žujú, keď ich bolia zuby. U nás v lekárni ho primiešavame do liečivých čajov a magister ma naučil pripravovať skorocelový sirup proti kašľu. A ten sirup je sladký ako... - Nechcem počuť, aký sladký je skorocelový sirup, - skočil mu jednorožec do reči. - Radšej ty počúvaj..."