Svojou neochotou otvorene sa zaoberať otázkami starnutia a smrti len zvyšujeme utrpenie umierajúcich a odopierame im naplnenie ich základných potrieb. Keďže nemáme premyslenú predstavu o tom, ako by ľudia mohli úspešne žiť až do úplného konca, dovolili sme, aby naše osudy riadili príkazy medicíny, technológie a cudzích ľudí. Túto knihu som napísal v nádeji, že pochopím, čo sa vlastne deje. Smrteľnosť môže byť zradná téma. Predstava lekára píšuceho o neodvratnosti úpadku a smrti mnohých vydesí. Nech už sme pri jej formulácii akokoľvek opatrní, táto téma u mnohých vzbudí obavy zo spoločnosti, ktorá sa pripravuje obetovať starých a chorých. Čo ak však chorí a starí už sú obeťou – obeťou nášho odmietania akceptovať neúprosnosť nášho kolobehu života? A čo ak priamo pred našimi očami existujú lepšie možnosti a len čakajú, kým si ich všimneme?